Ruskí politici tvrdia, že európske krajiny by mali Moskve zaplatiť odškodnenie za škody spôsobené vojnou na Ukrajine. Rusko chce zároveň späť približne 300 miliárd dolárov zo svojich aktív, ktoré západné krajiny zmrazili po začiatku invázie.
S požiadavkou prišiel Alexej Čepa, prvý podpredseda výboru ruskej Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti. V rozhovore pre portál Lenta.ru vyhlásil, že Moskva bude od európskych štátov žiadať náhradu škôd súvisiacich s konfliktom na Ukrajine piše The Moscow Times.
Podľa neho nesie Európa zodpovednosť najmä preto, že Kyjevu poskytuje finančnú, vojenskú a politickú podporu.
„Budeme od Európy žiadať kompenzácie. Som si absolútne istý, že máme dosť síl prinútiť Európu, aby to urobila,“ vyhlásil Čepa.
Moskva chce späť zmrazené miliardy
Čepa zároveň uviedol, že Rusko bude požadovať vrátenie peňazí, ktoré označuje za „ukradnuté“. Podľa The Moscow Times hovoril približne o 300 miliardách dolárov v ruských aktívach, zmrazených po začiatku rozsiahlej invázie vo februári 2022.
Táto suma však nezahŕňa iba peniaze v Európskej únii. Na území EÚ je zmrazených približne 210 miliárd eur z aktív ruskej centrálnej banky. Veľká časť sa nachádza v belgickom depozitári Euroclear.
EÚ zatiaľ nepoužíva samotnú istinu, využíva však mimoriadne výnosy a úroky, ktoré aktíva vytvárajú. Peniaze smerujú na podporu Ukrajiny a splácanie úverov poskytnutých Kyjevu.
Účet má podľa Ruska zaplatiť Západ
K požiadavke sa pridal aj Alexander Vološin, člen Rady federácie zastupujúci Ruskom ovládanú samozvanú Doneckú ľudovú republiku.
Tvrdí, že Ukrajina nebude schopná uhradiť škody v Donbase, okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti ani v ruských pohraničných regiónoch. Rusko ich odhaduje na viac ako jeden bilión rubľov, teda približne 13 miliárd dolárov.
Ďalšie články
Podľa neho by preto finančné bremeno mali prevziať západné štáty.
„Toto bremeno musia niesť krajiny, ktoré podporovali eskaláciu konfliktu a financovali vojenskú mašinériu Kyjeva,“ vyhlásil Vološin.
Dodal, že ak západné vlády dokázali nájsť stovky miliárd na zbrane pre Ukrajinu, mali by zaplatiť aj za zničené mestá, školy a nemocnice.
Rusko zodpovednosť za inváziu odmieta
Ruskí predstavitelia tvrdia, že za rozsah vojny je zodpovedný Západ a jeho podpora Ukrajiny. Kremeľ konflikt prezentuje ako reakciu na postup Kyjeva a NATO.
foto: ft.com
Tieto tvrdenia sú však v rozpore s postojom Európskej únie a väčšiny medzinárodného spoločenstva. Rozsiahlu inváziu na Ukrajinu začala ruská armáda 24. februára 2022. EÚ ju označuje za nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu.
Ruská požiadavka na kompenzácie je zatiaľ najmä vyjadrením predstaviteľov ruského parlamentu. Z dostupných informácií nevyplýva, že by Moskva predložila EÚ konkrétnu oficiálnu žiadosť alebo právne podložený nárok.
Európska únia zastáva opačný postoj. Podľa nej by za škody spôsobené vojnou a obnovu Ukrajiny malo niesť zodpovednosť Rusko. Zmrazené ruské aktíva preto zostávajú dôležitou témou rokovaní o financovaní rekonštrukcie napadnutej krajiny.
