Keď vlajka nestačí
Na papieri ide o slovenské plavidlo. V realite však nemá Slovensko nad jeho osudom žiadnu kontrolu. Loď stojí v cudzom prístave, posádku tvoria cudzinci a o jej bezpečnosti rozhoduje vojna, nie štátna príslušnosť.
Ruské drony zasiahli v Odeskej oblasti aj loď plaviacu sa pod slovenskou vlajkou. Nešlo o obete, ale o symbol. A ten je v tomto prípade silnejší než samotné škody informujú topky.sk.
Slovenská loď bez Slovákov
Riečne plavidlo Majestic, evidované pod slovenskou vlajkou, stálo v čase útoku v prístave a nebolo schopné plavby. Už predtým ho poškodili ruské vzdušné údery. Podľa Ministerstva zahraničných vecí SR sa na palube nenachádzali žiadni občania Slovenska – ani ako posádka, ani ako technický personál píše stvr.sk.
Rezort diplomacie to zhrnul priamo: „Plavidlo pod slovenskou vlajkou bolo obsluhované výlučne ukrajinskými štátnymi príslušníkmi, pričom sa na plavidle aktuálne nenachádzajú ani na ňom nepracujú žiadni občania Slovenskej republiky.“
Formálne ide o slovenskú loď, prakticky však o objekt mimo dosahu slovenského štátu.
Prístavy ako terč, nie ako infraštruktúra
Útoky, ktoré zasiahli Odeskú aj Mykolajivskú oblasť, neboli náhodné. Ruská armáda cieli na námorné uzly, ktoré sú kľúčové pre ukrajinský export. Poškodené boli aj ďalšie plavidlá – okrem slovenskej lode aj tie pod vlajkami Palau a Libérie, ako aj sklady a prístavné zázemie.
Ukrajinský vicepremiér Oleksij Kuleba útoky opísal ako pokračovanie dlhodobej stratégie: „Nepriateľ pokračuje vo svojich pokusoch zničiť logistiku ukrajinských námorných prístavov a podkopať ekonomiku a potravinovú bezpečnosť.“ Záchranári po útokoch hasili požiare, presný rozsah škôd zatiaľ známy nie je. Zranení hlásení neboli.
Malý štát v tieni veľkej vojny
Prípad Majesticu ukazuje širší problém. Menšie krajiny často vystupujú v globálnej doprave ako „vlajkové štáty“ bez reálneho dosahu na to, čo sa s ich plavidlami deje v krízových regiónoch. Keď dôjde k útoku, ich úloha sa obmedzí na monitorovanie situácie a deklarovanie pripravenosti pomôcť.
Slovensko podľa ministerstva sleduje vývoj v spolupráci s veľvyslanectvom v Kyjeve. To je však hranica možností. Vojna na Ukrajine trvá už takmer štyri roky a s každým ďalším útokom je zrejmejšie, že národná príslušnosť lode neznamená ochranu pred dronom ani raketou.
More ako rukojemník politiky
Napätie v Čiernom mori sa stupňuje aj na politickej úrovni. Vladimir Putin nedávno pohrozil, že Ukrajinu odreže od mora v reakcii na ukrajinské dronové útoky na tankery ruskej tieňovej flotily. Moskva ich označuje za pirátstvo, Kyjev za legitímnu obranu.
