Mier na papieri, vojna v teréne
Kým sa v luxusnom sídle na Floride hovorí o pokroku, na východe Ukrajiny sa stále bojuje. Práve tento rozpor dnes definuje mierové rokovania medzi USA, Ukrajinou a nepriamo Ruskom. Politici opisujú dohodu ako takmer hotovú, no zároveň otvorene priznávajú, že kľúčové územné otázky môžu rozhodnúť až najbližšie mesiace – a to aj silou zbraní. Mier sa rysuje, ale jeho cena a podoba zostávajú nejasné.
Deväťdesiat percent dohody, sto percent neistoty
Prezident Volodymyr Zelenskyj po rokovaniach tvrdí, že mierový rámec je hotový z veľkej časti. Podľa neho sa hovorilo „o všetkých častiach mierového rámca“ a plán je „zhodný asi na 90 percent“. Zároveň zdôrazňuje, že bezpečnostné záruky zo strany USA sú dohodnuté úplne a spoločné garancie s EÚ sú tesne pred uzavretím.
Lenže práve to, čo v percentách chýba, má najväčšiu váhu. Územia okupované Ruskom – najmä Donbas – zostávajú otvorenou ranou rokovaní. Kyjev odmieta akékoľvek riešenie, ktoré by legitimizovalo stratu územia, Moskva zasa trvá na úplnej kontrole regiónu.
Trumpov tlak: uzavrieť mier skôr, než sa mapa zmení
Donald Trump po stretnutí so Zelenským hovoril o „veľkom pokroku“, no zároveň varoval, že čas hrá proti Ukrajine. Podľa neho už časť sporného územia padla a ďalšie môže nasledovať. „Je lepšie dospieť k dohode,“ naznačil prezident USA, pričom dodal, že nejde o vec jedného dňa, ale výsledok „posledného mesiaca intenzívnej práce“.
Trump otvorene pomenoval problém: niektoré otázky sú také citlivé, že ich nemožno uzavrieť bez politických kompromisov, ktoré budú bolieť. Územie je jednou z nich. Podľa neho sa však rokovania „uberajú správnym smerom“, aj keď riešenie nepríde okamžite.
Prímerie, ktoré Putin nechce
Jedným z najväčších paradoxov zostáva fakt, že mierový plán sa pripravuje bez prímeria. Vladimir Putin podľa Trumpa odmieta zastavenie paľby počas prípadného referenda na Ukrajine. Nechce sa dostať do situácie, že by vojnu prerušil a následne ju musel znovu rozbehnúť. Trump to komentoval slovami, že tomu rozumie, no verí, že „spôsob riešenia sa nájde“.
Aj preto sa dnes mier formuje skôr na diplomatických linkách než na fronte. Diskutuje sa o budúcnosti Záporožskej atómovej elektrárne, o povojnovej obnove a dokonca o možnej ceste amerického prezidenta do Kyjeva, kde by osobne obhajoval americký plán.
Európa v pozadí, no pri stole
Po rokovaniach nasledovala koordinácia s lídrami Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Fínska a Nórska, ako aj so šéfkou Európskej komisie. Signál je jasný: mier nebude len bilaterálnou dohodou, ale testom jednoty Západu.
Rokovania majú pokračovať v najbližších týždňoch, ďalšie stretnutie sa očakáva v januári vo Washingtone. Do tej doby však zostáva paradox nezmenený – mierový plán sa blíži k finále, no vojna má stále otvorený priestor meniť realitu v teréne. A práve to môže rozhodnúť o tom, ako bude mier vyzerať.
