Podľa viacerých politických analytikov môže byť koniec Putinovej vlády oveľa nebezpečnejší než samotná vojna. Odborníci varujú, že ak ruský prezident zomrie pri moci – čo dnes považujú za najpravdepodobnejší scenár – krajinu môže zasiahnuť bezprecedentný mocenský otras.
Bez jasného nástupcu, so znepriatelenými elitami a silovými zložkami pripravenými zasiahnuť hrozí, že sa Rusko prepadne do obdobia nestability, zákulisných bojov a tvrdého vnútorného zápasu o kontrolu nad jadrovou veľmocou.
Moc postavená na lojalite elít
Základom Putinovej stability je úzka skupina lojálnych elít – bezpečnostné zložky, armáda a vybraní oligarchovia. Tento kruh má spoločný záujem na zachovaní súčasného systému informuje dailymail.co.uk
Experti preto tvrdia, že:
- klasický politický odchod (rezignácia či prehra vo voľbách) je málo pravdepodobný,
- organizovaný prevrat by si vyžadoval koordináciu veľkého počtu vplyvných ľudí, čo je v prostredí strachu a kontroly mimoriadne náročné,
- režim je nastavený tak, aby potláčal vznik alternatívnych centier moci.
Inými slovami: systém je skonštruovaný tak, aby prežil krízy – a aby svojho lídra držal pri moci čo najdlhšie.
Bez jasného nástupcu
Jedným z najväčších paradoxov je, že neexistuje zjavný nástupca. Putin si zámerne nenechal vyrásť politického rivala, ktorý by mal silnú verejnú podporu.
To znamená, že jeho náhly odchod by pravdepodobne spustil:
- mocenské boje medzi frakciami elít,
- zákulisné dohody bezpečnostných štruktúr,
- a snahu zachovať kontinuitu režimu aspoň v krátkodobom horizonte.
Analytici upozorňujú, že v takom prípade by sa systém mohol na čas uzavrieť ešte viac, aby predišiel chaosu.
Expert z RAND Europe varuje: Skutočná kríza môže prísť až PO jeho smrti
Situáciu komentoval aj John Kennedy, vedúci programu Rusko a Eurázia v think-tanku RAND Europe, ktorý hovoril so zahraničným korešpondentom David Averre.
Ďalšie články
Podľa Kennedyho je najnebezpečnejším momentom práve obdobie po odchode súčasného lídra, nie jeho samotná vláda.
„Systém je dnes postavený na jednej osobe. Keď táto osoba zmizne, vznikne vákuum,“ upozorňuje expert.
Zároveň dodáva, že Rusko nemá jasne určeného nástupcu, čo môže viesť k tvrdému zákulisnému boju medzi elitami, bezpečnostnými zložkami a politickými frakciami. Bez silných inštitúcií môže krajina čeliť nepredvídateľnému vývoju – od dočasnej destabilizácie až po otvorené mocenské konflikty, pričom Západ by sa mal pripraviť na viacero krízových scenárov naraz.
Vojna a ekonomický tlak: hrozba, nie automatický zlom
Prebiehajúci konflikt na Ukrajine a dlhodobé sankcie predstavujú pre režim vážnu záťaž. Odborníci však varujú pred zjednodušeným záverom, že vojna automaticky povedie k pádu prezidenta.
Skôr platí, že:
- externý tlak môže režim paradoxne stmeliť,
- propaganda dokáže premeniť krízu na naratív „obliehanej pevnosti“,
- a bezpečnostné zložky získavajú ešte väčší vplyv.
Výsledkom môže byť dočasná stabilita aj v čase rastúcich problémov.
Aké scenáre sa dnes považujú za najreálnejšie?
Analytici najčastejšie spomínajú tri možnosti:
- Putin zostane pri moci až do smrti alebo vážneho zdravotného kolapsu.
- Po jeho odchode nastane krátke obdobie neistoty a zákulisných bojov, kým sa elity dohodnú na nástupcovi.
- Menej pravdepodobný, no možný variant: vnútorný zlom vyvolaný kombináciou vojenských neúspechov, ekonomickej krízy a rozkolu medzi elitami.
Záver
Aktuálne analýzy sa zbiehajú v jednom bode: Putinov režim je navrhnutý tak, aby prežil takmer všetko – okrem samotného Putina. Práve preto sa ako najpravdepodobnejší javí scenár, že zostane prezidentom až do konca života, pričom skutočná politická dráma sa môže začať až po jeho odchode.
