Ešte na jar to vyzeralo ako jeden z mnohých dokumentov, ktoré zapadnú prachom v šuplíku úradníkov. Analýza mRNA vakcín, pár desiatok strán odborného textu, zopár grafov. O pár mesiacov neskôr sa z nej stal politický argument, zbraň v sporoch o pandémiu – a dnes aj dôvod, prečo české ministerstvo spravodlivosti rieši, či má jeho autorka zostať súdnou znalkyňou.
Keď sa odbornosť stretne s politikou
Za posudkom stojí Soňa Peková, česká molekulárna biologička, ktorá dokument pripravila pre Petra Kotlára, slovenského vládneho splnomocnenca pre preverenie riadenia pandémie COVID-19. Podľa Pekovej však nešlo o klasickú objednávku znaleckého posudku. Tvrdí, že Kotlár od nej chcel odbornú analýzu – a ona sa sama rozhodla dať jej formu znaleckého dokumentu.
Lenže v momente, keď sa text dostal na verejnosť, prestal byť len odborným materiálom. Začal žiť vlastným životom. Objavoval sa v politických debatách, na sociálnych sieťach aj v diskusiách o tom, či bolo očkovanie správnou cestou píše istream.sk.
Podnet prišiel zo Slovenska
Na problém ako prvý upozornil poslanec Tomáš Szalay (SaS). Podľa neho Peková prekročila hranicu, ktorú by súdny znalec prekročiť nemal. Poukázal na jej verejné vyjadrenia proti očkovaniu aj na vzťah k zadávateľovi dokumentu.
Szalay tvrdí, že znalec má zostať nestranný – a ak má jasný cieľ či osobný postoj, nemôže jeho posudok slúžiť ako nezávislý odborný základ. „Ak autorka posudku čelí konaniu o odňatie znaleckého oprávnenia, tento posudok nemôže byť dôveryhodný,“ odkázal.
Jeho podnet skončil v Česku. A tam sa veci dali do pohybu.
Ministerstvo hovorí o ohrození verejnosti
České ministerstvo spravodlivosti začalo 18. decembra 2025 správne konanie z úradnej moci. V hre je aj zrušenie znaleckého oprávnenia. Rezort pritom nejde len po formálnych chybách.
V stanovisku otvorene hovorí, že spôsob, akým bola znalecká autorita použitá, môže mať reálne následky. Podľa ministerstva ide o „nebezpečný zdroj manipulácie so strachom verejnosti“, ktorý môže ohroziť nielen zdravie jednotlivcov, ale aj verejnú debatu ako takú.
„Pečiatku“ už vraj nepotrebuje
Peková sa bráni. Tvrdí, že znaleckú mlčanlivosť neporušila a posudok poskytla výlučne Kotlárovi. To, že sa neskôr objavil na internete, podľa nej nešlo z jej strany. Priznáva len administratívne pochybenie – že dokument pôvodne nezapísala do elektronického registra znalcov, čo mala neskôr napraviť.
Ďalšie články
Zároveň však hovorí niečo, čo celý spor posúva do inej roviny. O znalecké oprávnenie už vlastne ani nestojí. Tvrdí, že znalectvom sa neživí, posudok vypracovala dobrovoľne a bez honorára – a ak o „pečiatku“ príde, nebude to pre ňu problém.
„Súdno-znaleckej činnosti sa bez problémov vzdám,“ odkázala.
Príbeh, ktorý nekončí rozhodnutím
Správne konanie ešte neskončilo. Aj keby však ministerstvo rozhodlo akokoľvek, tento prípad už teraz ukazuje niečo podstatné. Ako ľahko sa odborný dokument môže zmeniť na politický nástroj. A ako rýchlo sa autorita znalca môže rozplynúť v momente, keď sám povie, že ju vlastne nepotrebuje.
Otázka tak neznie len, či Peková príde o oprávnenie. Otázka znie, čo dnes ešte znamená odborná dôveryhodnosť – v čase, keď sa fakty miešajú s postojmi a pečiatky strácajú váhu.
Administratívna chyba alebo systémový problém
Peková odmieta, že by porušila mlčanlivosť. Tvrdí, že posudok poskytla výlučne zadávateľovi a jeho zverejnenie nešlo z jej strany. Priznáva len jedno pochybenie – že dokument pôvodne nezapísala do elektronického registra posudkov. To označuje za technické opomenutie, ktoré dodatočne napravila.
Zároveň však jej záverečné vyjadrenie nastavuje zrkadlo celému prípadu. Znaleckého oprávnenia sa chce vzdať sama. Nie preto, že by uznala chybu, ale preto, že ho už nepovažuje za dôležité. „Súdno-znaleckej činnosti sa bez problémov vzdám,“ odkázala s tým, že svoju „funkciu pečiatky“ už splnila.
