Keď živnosť stačí na odvody, aj bez zárobku
Jana má živnosť už roky. Príjem z nej je nepravidelný, niektoré mesiace nulový. Od roku 2026 však bude platiť sociálne odvody aj vtedy, keď si nezarobí ani euro. Stačí, že oprávnenie na podnikanie existuje. Pre tisíce ľudí v podobnej situácii to znamená novú realitu: odvody sa odviažu od skutočného zárobku a začnú fungovať ako povinný poplatok za samotnú živnosť.
Táto zmena nie je kozmetická. Mení základnú logiku systému, na ktorý boli SZČO zvyknuté celé roky.
Kto zaplatí aj bez príjmu
Najväčší posun sa týka samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nedosahujú dostatočný príjem. Doteraz do systému sociálneho poistenia nevstúpili, ak ich ročný zárobok neprekročil zákonom stanovený limit. Od budúceho roka to prestane platiť.
foto:pexels.com
Po novom bude rozhodujúce, či má človek oprávnenie podnikať, nie či z neho skutočne žije. Ak áno, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vznikne automaticky – bez ohľadu na to, či ide o hlavný zdroj obživy, vedľajšiu činnosť alebo „spiacu“ živnosť.
Pre túto skupinu štát zavádza fixný vymeriavací základ: 26 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2026 to znamená základ 396,24 eura a mesačné poistné 131,34 eura.
Paradox konsolidácie: viac platiteľov, nie viac zárobkov
Rezort práce otvorene hovorí o rozšírení okruhu platiteľov. Ide o súčasť konsolidačných opatrení, ktoré majú stabilizovať verejné financie. Problém je, že nové pravidlá nerozlišujú medzi aktívnym podnikaním a formálnou existenciou živnosti.
V praxi sa tak do systému dostanú aj ľudia s nízkou alebo sporadickou ekonomickou aktivitou – študenti, rodičia na rodičovskej dovolenke, zamestnanci s vedľajšou živnosťou či seniori, ktorí si podnikanie ponechali „do rezervy“.
Štát tým síce získa nové príjmy, no za cenu, že odvody prestanú byť odrazom reality príjmov.
Ďalšie články
Pre koho sa nič nemení
SZČO s vyššími príjmami pocítia zmenu najmenej. Ak ich ročný príjem z podnikania presiahne šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy, systém ostáva v zásade rovnaký ako dnes. Aj naďalej sa bude vymeriavací základ počítať zo skutočných príjmov, s uplatnením minimálnych a maximálnych hraníc.
Pre určenie povinného poistenia od 1. júla alebo 1. októbra 2026 bude rozhodujúce, či príjem za rok 2025 prekročí hranicu 9 144 eur. Táto skupina zostáva v „starom režime“.
foto:pexels.com
Posunutý začiatok, tvrdší koniec
Zmena sa netýka len výšky odvodov, ale aj momentu, kedy povinné poistenie vznikne. Po novom to bude od prvého dňa šiesteho mesiaca po tom, ako človek získa oprávnenie na podnikanie. Výnimkou sú len prípady, keď nové oprávnenie vznikne do 60 mesiacov od zániku predchádzajúceho.
Zánik poistenia sa zároveň viaže výlučne na zánik oprávnenia. Kým živnosť existuje, povinnosť platiť trvá – bez ohľadu na to, či má ekonomický zmysel.
Zlom v logike systému
Navrhovaná novela nemení sadzby ani percentá. Mení filozofiu. Sociálne poistenie sa pre časť SZČO stáva fixnou povinnosťou viazanou na formálny status, nie na reálnu schopnosť platiť.
Otázka už neznie, koľko kto zarobí. Ale či si vôbec môže dovoliť mať živnosť.
