Scéna, ktorá prekvapila celé publikum
V Knižnici Václava Havla sa stretli desiatky ľudí, aby si vypočuli jednu z osobností slovenskej kultúry a diplomacie. Magda Vášáryová tam predstavila svoju novú českú knihu Než zmizím, no diskusia sa rýchlo zmenila na osobnú výpoveď, ktorá zasiahla každého v miestnosti.
Hneď v úvode načrtla myšlienku, ktorú od nej nečakal takmer nikto. „Som už vo veku, kedy tu už dlho medzi vami nebudem,“ povedala s pokojom, ktorý kontrastoval s reakciou publika. Ľudia v sále reagovali tichom – a ešte väčšou pozornosťou.
Úprimnosti sa nevzdáva ani po rokoch
Vášáryová dlhodobo patrí medzi osobnosti, ktoré sa verejne vyjadrujú bez obáv, či ide o politiku, spoločenské dianie alebo o vlastný život.
Aj tentokrát hovorila otvorene – o limite, ktorý si každý uvedomujeme, ale málokto ho nahlas pomenuje.

Podľa jej slov ju k úprimnosti vedie najmä predstava, že čas už pre ňu nie je samozrejmosťou. Priznala, že práve vedomie plynúcich rokov ju motivovalo konať.
Prečo sa rozhodla konať teraz
V ďalšej časti diskusie vysvetlila, čo ju presvedčilo o potrebe zanechať po sebe zrozumiteľný odkaz.
Podľa jej slov je dôležité, aby ľudia, ktorí boli pri zásadných udalostiach posledných desaťročí, zanechali svoje skúsenosti skôr, než ich utíchajúca pamäť pripraví o schopnosť formulovať myšlienky.
Povedala to jasne: tí, čo prežili rok 1989 a videli, ako sa spoločnosť formuje v zákulisí aj na povrchu, by mali svoje svedectvo odovzdať ďalej.
Vášáryová vysvetlila, že práve preto vzniká jej nová kniha – aby súčasná generácia dostala pohľad človeka, ktorý bol pri mnohých dôležitých okamihoch moderných dejín.

Reakcia publika: prekvapenie aj rešpekt
Hoci jej slová ľudí na chvíľu zaskočili, postupne sa medzi poslucháčmi objavil rešpekt k tomu, ako priamo pomenovala tému, ktorú väčšina obchádza.
Jej jasný odkaz – napísať a uzavrieť svoje skúsenosti skôr, než jej to zdravie alebo čas znemožnia – prijali s pochopením.
Aj z jej vystúpenia bolo cítiť, že svoju povinnosť voči spoločnosti vníma veľmi osobne. Pôsobila rozhodne: chce ešte dokázať, že otvorená reflexia minulosti je dôležitá aj dnes
