Keď sa v stredu ráno v éteri objavila správa o odchode hlasateľky Hany Rendekovej, mnohí si ju spojili s vlastným detstvom, večernými správami či nedeľnými reláciami. Nie preto, že by bola mediálnou celebritou. Ale preto, že patrila k hlasom, ktoré sprevádzali bežné dni celej generácie. Vo veku 98 rokov zomrela žena, ktorej profesionalita pomáhala formovať dôveru v rozhlas a televíziu ešte dávno pred érou sociálnych sietí.
Informáciu potvrdila Slovenská televízia a rozhlas na základe oznámenia moderátora Martin Jurča. Pre verejnosť je to správa o úmrtí. Pre pamätníkov je to koniec jednej kapitoly vysielania, ktoré stálo na dôveryhodnosti a pokojnom tempe píše stvr.sk.
Hlas, ktorý nevytváral senzácie
Rendeková nebola typom moderátorky, ktorá by dominovala obrazovke. Jej sila bola inde – v stabilite, kultivovanom prejave a schopnosti „byť tam“, keď bolo treba. Práve takíto ľudia vytvárali základ verejnoprávnych médií v časoch, keď sa správy neklikali, ale počúvali.
Diváci si ju pamätajú z vysielania Československá televízia v Bratislave, poslucháči z Československý rozhlas. Do televízie nastúpila už v roku 1956, rozhlas sa stal jej druhým domovom v období 1961 – 1986. Popri hlásení Televíznych novín sa objavovala aj v špecializovaných reláciách – vrátane vysielania pre poľnohospodárov či literárnych pásiem.
Od detského zboru k hlavnému vysielaniu
Jej cesta k mikrofónu sa začala prekvapivo skoro – ešte ako členka rozhlasového Detského speváckeho zboru. Neskôr recitovala v rôznych programoch a krátko študovala na Univerzita Komenského. Po troch semestroch však školu prerušila a zamierila do Slovenské národné divadlo, kde pôsobila ako elévka.
Popri civilnom zamestnaní na Povereníctve pôšt externe spolupracovala s rozhlasom – až kým sa z príležitostnej práce nestala plnohodnotná kariéra. V éteri vytvorila známy hlásateľský tandem s Imrich Fábry a podieľala sa aj na rozhlasových hrách a publicistike, vrátane pásma o Milan Rastislav Štefánik.
Ocenenia ako tichá pečiatka profesionality
Za desaťročia práce neprišli škandály ani virálne momenty. Prišli poctivé roky služby a uznania zvnútra systému. Rendeková získala titul Vzorná pracovníčka Československého rozhlasu v roku 1977 a o osem rokov neskôr, v 1985, aj ocenenie Zaslúžilá pracovníčka.
Nie sú to ceny, ktoré by dnes rezonovali na titulných stranách. Sú však pripomienkou obdobia, keď sa kvalita merala vytrvalosťou a spoľahlivosťou.
Čo po nej zostáva
Odchod Hany Rendekovej nie je len osobnou stratou rodiny a kolegov. Je to ďalší signál, že generácia, ktorá budovala základ slovenského vysielania, sa pomaly vytráca. Zostávajú archívne nahrávky, spomienky poslucháčov a štandard práce, ktorý dnes pôsobí až staromódne – no o to vzácnejšie.
Ďalšie články
Pre mnohých bola jednoducho „hlasom z rádia“. A práve v tom je jej odkaz: nenápadný, ale trvácny.
