Za mikrofónom je zvyknutý klásť otázky iným. Tentoraz si ich kladie sám sebe.
Pavel Bruchala otvorene prehovoril o vnútornom boji, ktorý v ňom už mesiace dozrieva – a jeho slová zarezonovali ďaleko za hranicami podcastového štúdia.
Keď sa kamery vypnú, prichádzajú veľké otázky
Navonok pokojný, vnútri plný pochybností. Bývalý televízny moderátor a dlhoročný mediálny profesionál Pavel Bruchala sa v podcaste Dírerov filter pustil do veľmi osobnej spovede. Témy, ktoré zvyčajne komentuje z bezpečnej vzdialenosti, sa ho tentoraz dotkli priamo.
Myšlienka aktívne vstúpiť do verejného života ho neopúšťa. Práve naopak – čím viac sleduje dianie okolo seba, tým silnejšie v ňom rastie pocit, že by mal urobiť viac než len hovoriť.
Zároveň však priznáva, že nadšenie sa uňho mieša s bezmocnosťou.
Od televíznych štúdií k vážnym úvahám
Bruchala, ktorého si mnohí pamätajú ešte z čias spoločného pôsobenia s dnešnou ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou, bol roky známou tvárou obrazoviek. Po odchode z televízie si konečne doprial viac pokoja a súkromia – a práve to je jedna z vecí, ktorých sa dnes obáva stratiť.
Ako sám vysvetlil, vstup do politiky by nebol len kariérnym rozhodnutím. Bol by to zásah do osobného života, vzťahov aj každodennej rovnováhy.
„Či táto spoločnosť vôbec chce zmenu“
Druhá dilema ide ešte hlbšie. Bruchala otvorene pomenoval frustráciu zo stavu krajiny aj z nálady v spoločnosti. V emotívnej chvíli povedal presne to, čo mu leží na srdci:
„A druhá vec je proste tá, že obetujem svoju energiu, svoje zdravie, svoje všetko pre túto spoločnosť a kladiem si otázku, že či táto spoločnosť, ako Slovensko, chce vôbec zmenu. Pretože toto mňa najviac desí na tomto Slovensku, že ten marazmus, ktorý tu je, je zo strany politikov, dane, odvodový systém, všetko sa rúca, nič tu nefunguje a tá Slovač proste čaká, nič nerobí a hovorím si, veď vždy tu bolo ťažko. My sme stále v štádiu, že všetko je tu na p*d a my sme s tým spokojní.“
Jeho slová neboli uhladené. Boli surové, autentické a plné sklamania.
Ďalšie články
Tvrdá sebareflexia: problém nie sú len „tí hore“
Bruchala však prstom neukazuje iba jedným smerom. Veľkú časť zodpovednosti kladie aj na samotnú spoločnosť. Podľa neho si priveľa vecí nechávame prejsť bez reakcie – a práve to vytvára priestor pre správanie, ktoré by inde neprešlo.
Bez servítky to zhrnul takto:
„A potom si kladiem, keď takíto ľudia sa dokážu dostať do parlamentu a my toto všetko ako spoločnosť tolerujeme, tak potom, že kde je problém? Čiže potom nie je problém v tých hulvátoch, ktorí sedia v poslaneckých laviciach, ale problém je v nás. Tolerujeme všetko, necháme si s prepáčením, slušne povedané: kakať na hlavu. A my si vlastne to h**ienko s prepáčením rozotrieme a ideme ďalej.“
Vidí okolo seba množstvo komentárov, statusov a krátkodobého rozhorčenia. No keď príde na dlhodobejší tlak či konkrétne kroky, energia sa podľa neho rýchlo vytratí.
Súkromie verzus zodpovednosť
Jedna vec sú veľké ideály, druhá realita každodenného života. Bruchala otvorene priznal, že zvažuje aj osobnú cenu takého rozhodnutia:
„Jedna vec je tá, že zvažujem, čo všetko pre to ja budem musieť obetovať z môjho súkromia, ako to poznačí moje súkromie, môj súkromný život, pretože áno, ja som stále mediálne známy človek, ale tým, keď som odišiel z televízie, tak samozrejme som mal viac súkromia.“
Myšlienka, ktorá sa vracia
Nie je to pritom prvýkrát, čo Bruchala o zmene uvažuje. Už pred pol rokom v rovnakom podcaste priznal:
„Nie je mi ľahostajná táto krajina a priznám sa, že stále som na vážkach, či ísť do politiky a začať inou formou meniť túto krajinu.“
Príbeh, ktorý zostáva otvorený
Zatiaľ nepadlo žiadne definitívne rozhodnutie. Len séria úprimných viet, pochybností a silných emócií. Pavel Bruchala stojí na pomyselnej križovatke medzi pohodlnejším súkromím a túžbou niečo zmeniť.
Otázka teda visí vo vzduchu: urobí krok, ktorý mu môže obrátiť život naruby – alebo zostane pri mikrofóne ako pozorný pozorovateľ?
