Vyzeralo to ako bežné kliknutie na zoznam hľadaných osôb. Lenže potom sa ľudia pristavili. A začali si šepkať, že tú tvár už niekde videli.
Keď pátranie vyzerá ako televízia
Na stránke patranie.sk sa objavil príkaz na zatknutie ženy menom Andrea Kvasňovská. Nič výnimočné – až kým sa fotografia nezačala šíriť po sociálnych sieťach. Nie kvôli skutku, ale kvôli výrazu tváre. Pripomínal obrazovku, nie policajný záznam.
Ľudia sa pri fotke nezastavovali preto, aby čítali detaily. Zastavovali sa, lebo mali pocit, že tú ženu poznajú z obývačky. Z večerov pri televízii.
Internet má rýchle oči a ešte rýchlejší jazyk
Diskusia nabrala obrátky v priebehu hodín. Komentáre si boli podozrivo podobné. „Veď to je herečka z Rodinných prípadov,“ písali ľudia, každý trochu inými slovami, ale s rovnakým presvedčením.
Jedna z diskutujúcich to zhrnula priamo: „Vyzerá ako herečka, čo hráva tie rodinné príbehy.“ Nebola jediná. Pre mnohých bola podobnosť taká silná, že prestali rozlišovať medzi menom v databáze a postavou zo seriálu. Realita a televízna fikcia sa na chvíľu zliali do jednej fotografie.
Tvár, ktorú diváci poznajú z iných príbehov
Podľa údajov z ČSFD meno Andrea Kvasňovská nie je v hereckom svete neznáme. Objavila sa v seriáloch Rodinné prípady, Ordinácia v ružovej záhrade, Za sklom, ale aj vo filmoch ako Čert nikdy nespí či Kriminálka Kraj.
Práve táto kombinácia – známe meno, známa tvár a nečakaný kontext – spustila lavínu reakcií. Ľudia nehľadali odpovede. Skôr sa snažili uistiť, že ich pamäť ich neklame.
Paradox známej tváre v cudzom príbehu
Celý prípad ukázal jednu zvláštnu vec. Stačí známa tvár na nesprávnom mieste a verejnosť zbystrí viac než pri samotnom dôvode pátrania. Fotografia, ktorá mala slúžiť ako identifikácia, sa zmenila na spúšťač emócií, domnienok a porovnávania.
Nie preto, že by ľudia riešili podstatu prípadu. Ale preto, že mali pocit, že sa im do reality zatúlala televízna postava. A to je moment, keď aj obyčajné policajné oznámenie prestane byť len suchou informáciou.
