Štát ohlasuje novú energopomoc ako adresnejšiu, spravodlivejšiu a zacielenú na domácnosti s nižšími príjmami. No pri pohľade na detail sa ukazuje, že realita môže vyzerať úplne inak. Niektoré rodiny sa cez zložité pravidlá k zľave vôbec nedostanú, hoci by ju potrebovali. A naopak – na zozname oprávnených príjemcov môžu skončiť aj ľudia s výrazne nadštandardnými príjmami.
Pravidlá, ktoré majú priniesť poriadok do energetickej pomoci, tak otvárajú sériu paradoxov. Vláda ich schválila tento týždeň.
Trvalý pobyt, ktorý skreslí realitu
Nový model počíta s „bonitou energetickej domácnosti“, teda prepočítaným príjmom na člena domácnosti. Limit, do ktorého štát pomoc poskytne, je 1930 eur mesačne. Rozhodujúcim údajom však nie je to, kto spolu býva, ale kto má kde trvalý pobyt.
V praxi to znamená, že reálne zostavy domácností sa môžu od tých „papierových“ radikálne líšiť. Analytici upozorňujú, že problémy môžu nastať najmä v situáciách, keď dospelé deti už roky žijú inde, no trvalý pobyt stále neprehlasovali.
Televízia Markíza ukázala typický príklad: dvaja súrodenci s príjmom okolo 2500 eur môžu mať stále trvalý pobyt u rodičov, ktorí žijú z dôchodkov. Štát ich však posúdi ako jednu domácnosť s vysokým príjmom a aj rodičia s 600-eurovými dôchodkami prídu o možnosť požiadať o zľavu informujú tvnoviny.sk.
„V takomto prípade sa na túto domácnosť započítavajú tak platy rodičov, ako aj mzdy detí,“ pripomenul pre Markízu analytik Energie-portal.sk Radovan Potočár.
Nájomníci budú bez pomoci, aj keď by na ňu mali nárok
Ďalšou slabinou systému je prenájom bytov. Pri posudzovaní nároku sa sleduje príjem majiteľa nehnuteľnosti – nie človeka, ktorý v byte skutočne býva. Ak teda vlastník zarába výrazne nad limit, príjem domácnosti sa mu pripíše bez ohľadu na to, že nájomník z jeho príjmu nevidí ani cent.
V praxi to vyzerá tak, že nájomník s nízkym príjmom bude platiť plné ceny energií, hoci by podľa vlastného zárobku do systému spadal.
Analytik Potočár pripomína ešte jeden paradox: rovnaký príjem sa posudzuje odlišne podľa toho, či ide o mzdu, alebo dôchodok. „K ďalšiemu paradoxu dochádza pri porovnaní dôchodkov a príjmov. Ak má jeden človek čistý príjem 1500 eur ako mzdu, tak pod energopomoc nespadne. Ak má 1500 eur ako čistý dôchodok, tak pod energopomoc spadne,“ dodal.
Ďalšie články
Veľká diera: dividendy a príjmy z investičných bytov
Najväčšiu kritiku vyvoláva fakt, že štát posudzuje len vybrané hrubé príjmy – no úplne ignoruje dividendy či príjmy z prenájmu. Na problém upozornil denník SME.
Majiteľ firmy tak môže mať desaťtisíce eur ročne na dividendách a zároveň zarábať na viacerých investičných bytoch. Napriek tomu sa môže „zmestiť“ do limitu a získať zľavu na energie – dokonca aj na niekoľko nehnuteľností naraz, ak na nich nájomníci nemajú trvalý pobyt.
Výsledok? Systém energetickej pomoci, ktorý majú financovať všetci – vrátane nízkopríjmových ľudí – môže podporovať aj bohatých podnikateľov s nehnuteľnosťami určenými na investovanie.
Koľko môžete zarábať, aby ste sa do systému zmestili?
Vláda stanovila maximálny príjem, pri ktorom domácnosť zostane v režime zmrazených cien:
- Jednorodičovská domácnosť: do 2895 eur mesačne
- Štvorčlenná rodina: spoločný príjem do 5211 eur
Hoci ide o jasne vypočítateľné limity, výsledný dopad môže byť pre mnohých nečakane tvrdý – nie podľa toho, ako žijú, ale podľa toho, čo majú napísané v registri obyvateľov.
Čo tieto paradoxné pravidlá znamenajú do praxe
Zámer vlády bol jednoduchý: energetická pomoc má smerovať tým, ktorí ju potrebujú najviac. No spôsob, akým sa posudzuje nárok – trvalé pobyty, ignorovanie dividend či prenájmov – môže spôsobiť, že tisíce domácností zostanú mimo systému. A rovnako tisíce iných sa doň dostanú, aj keď ich príjem je vysoko nad priemerom.
V roku 2026 tak nebudú rozhodovať len peniaze, ktoré si rodiny reálne prinesú domov, ale aj to, čo majú uvedené v trvalom pobyte a aké typy príjmov štát započítava.
