Štvrtá vlna šetrenia: vláda siaha na hotovosť aj dôchodky
Slovenské verejné financie sa dostali do bodu, ktorý ekonómovia nazývajú neudržateľným. Štátny dlh prekročil 59 % HDP a každý rok ďalej rastie. Tretí konsolidačný balík sa ešte ani poriadne nerozbehol – a vláda už pripravuje štvrtý.
Rozpočtová rada varuje, že ak sa nič nezmení, deficit môže v roku 2026 presiahnuť 4,5 % HDP, teda o stovky miliónov viac, než rátalo ministerstvo financií informujú peniaze.sk.
Dlh rastie, opatrenia zlyhávajú
Napriek sľubom o úsporách štát míňa viac, než dokáže zarobiť. Len za minulý rok sa dlh zvýšil o 8,8 miliardy eur. Slovensko sa tým opäť dostalo do najvyššieho pásma dlhovej brzdy – čo znamená povinnosť vlády žiadať parlament o dôveru a prijať prísnejšie obmedzenia.
Príčiny? Slabší výber daní, presun dotácií do rozpočtu a neúspech transakčnej dane, z ktorej štát vybral len polovicu plánovaného výnosu. Ekonómovia upozorňujú, že bez zásadných reforiem sa konsolidácia mení len na dočasné presúvanie peňazí z jedného miesta na druhé.
Menej hotovosti, viac kontroly
Nový balík má podľa informácií portálu peniaze.sk priniesť zmeny, ktoré zasiahnu bežných ľudí aj malé firmy. Vláda chce posilniť výber daní, obmedziť hotovostné platby a pritvrdiť kontrolu podnikateľov.
Premiér Robert Fico opakovane tvrdí, že „sivá ekonomika“ oberá štát o miliardy. Do hľadáčika sa preto dostávajú živnostníci a malé eseročky, ktoré nepriznávajú všetky príjmy.
Uvažuje sa o minimálnej dani pre podnikateľov, obnovení limitu pre hotovostné platby a dôslednejšom dohľade nad tzv. bielymi koňmi.
Finančná správa tvrdí, že práve hotovosť je zdrojom väčšiny daňových únikov. „Bez faktúry alebo s faktúrou?“ – veta, ktorú podľa premiéra pozná každý, má z bežnej praxe zmiznúť.
Druhý pilier v ohrození
Jednou z najcitlivejších tém je opäť druhý dôchodkový pilier. Vláda tvrdí, že jeho fungovanie stojí rozpočet viac než 1,3 miliardy eur ročne, čo považuje za neúnosné.
Objavujú sa návrhy na zníženie odvodov smerujúcich do súkromných fondov alebo na zmeny v systéme prerozdeľovania.
Súčasťou balíka majú byť aj zlučovania úradov a rušenie poradných orgánov, ktoré vláda označuje za neefektívne. V hre je tiež snaha prilákať investorov z krajín Perzského zálivu, aby podporili rast ekonomiky.
Ďalšie články
Chýba plán, ako sa dostať z dlhov
Analytici upozorňujú, že Slovensko stále nemá jasnú stratégiu, ako deficit skutočne znížiť. Na vyrovnanie rozpočtu by bolo treba ušetriť približne tri miliardy eur ročne – čo sa bez zásadných zmien vo výdavkoch nedá.
Kým sa štát nerozhodne pre trvalé reformy, ďalšie „vlny konsolidácie“ budú len krátkodobým plátaním dier v rozpočte. A s nimi aj ďalšie otázky: dokedy ešte štát vydrží míňať viac, než dokáže zarobiť – a kto to nakoniec zaplatí?
