Slovensko na dve časti: Pre jedných oddych, pre druhých prežitie
Na Slovensku sa začína leto, no pre mnohých je predstava dovolenky len vzdialenou fantáziou. Zatiaľ čo niektorí balia kufre k moru, iní počítajú posledné eurá, aby zaplatili účty. Až tretina obyvateľov krajiny si nemôže dovoliť ani jediný týždeň oddychu mimo domova. Ukazujú to nové dáta z prieskumu EU SILC 2024, podľa ktorého ide presne o 33,4 percenta ľudí.
Hoci sa čísla v porovnaní s minulým rokom mierne zlepšili – o necelé tri percentá – rozdiel medzi tými, ktorí môžu a nemôžu odísť aspoň na pár dní, zostáva priepastný. Dovolenka sa pre veľkú časť Slovákov stala luxusom, nie štandardom.
Keď aj základné potreby prestávajú byť samozrejmosťou
Za štatistikami sa skrývajú tisíce každodenných rozhodnutí, ktoré odhaľujú, ako krehká je ekonomická situácia v mnohých domácnostiach. Viac ako štvrtina Slovákov (28,2 %) by nedokázala uhradiť ani neočakávaný výdavok vo výške 441 eur. Ďalších 23,3 % si nevie dovoliť kúpiť nový nábytok a takmer každý šiesty (17,1 %) nemá prostriedky na jedlo s mäsom či jeho náhradou každý druhý deň.
To, čo by v prosperujúcej spoločnosti malo byť samozrejmé, sa u nás mení na privilégium. Potreba oddychu, tepla či plného taniera je pre tisíce rodín otázkou výberu – a často aj obetí.
Bratislava verzus zvyšok krajiny
Slovensko dnes nie je len jednou krajinou. Je to sieť protikladov, ktoré sa najvýraznejšie ukazujú medzi regiónmi. Ako pripomína portál finsider.sk, Bratislavský kraj pôsobí oproti zvyšku štátu ako iný svet. Menej než 15 percent jeho obyvateľov si nemôže dovoliť dovolenku. V Prešovskom a Banskobystrickom kraji je to však viac ako 40 percent – teda štyria z desiatich ľudí, ktorí trávia celý rok bez jediného dňa oddychu mimo domova.
Podobné rozdiely vidno aj v oblasti bývania a energií:
- Bratislavský kraj: nedoplatky má len okolo 3 % obyvateľov,
- Banskobystrický kraj: takmer 15 %,
- Prešovský kraj: až 19 %.
Najväčší kontrast je však v schopnosti vykurovať svoje domácnosti. Kým v Bratislave je problém s teplom výnimočný – postihuje len približne 1 % ľudí – na východe krajiny s ním zápasí každý šiesty človek.
V praxi to znamená, že tisíce rodín čelia zime nielen vonku, ale aj za vlastnými dverami.
Materiálna bieda sa vracia
Prieskum priniesol aj menej viditeľné, no rovnako znepokojivé zistenie. Ukazovateľ závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie, ktorý sleduje, koľko ľudí trpí aspoň siedmimi z trinástich základných nedostatkov, opäť stúpol.
Ďalšie články
V roku 2024 dosiahol hodnotu 7,6 percenta, čo predstavuje približne 408-tisíc ľudí – o pol percenta viac než pred rokom.
Najviac zasiahnuté sú opäť východné a stredné regióny Slovenska:
- Prešovský kraj: až 16 % obyvateľov v stave závažnej deprivácie,
- Banskobystrický kraj: 13 %,
- Bratislavský kraj: menej než 2 %.
Dve Slovenská, dve reality
Rozdiel medzi týmito číslami nehovorí len o štatistikách, ale o realite, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Na jednej strane sú regióny, kde sa dá žiť dôstojne, na druhej miesta, kde sa ľudia boja aj obyčajného účtu za energie.
Za každým percentom sa skrýva príbeh – rodič, ktorý odkladá kúpu topánok pre dieťa, dôchodca, ktorý šetrí na kúrení, či rodina, ktorá nepozná, aké to je zbaliť sa a odísť aspoň na pár dní preč.
Aj keď sa niektoré ukazovatele mierne zlepšujú, realita mnohých slovenských domácností zostáva neúprosná. Krajina, ktorá sa na papieri ekonomicky posúva vpred, má zároveň čoraz viac ľudí, ktorí z tejto prosperity nič necítia.
A práve to je možno najvážnejší signál, že nerovnosť v Slovenskej republike už dávno nie je len číslom v tabuľke, ale každodenným životom desaťtisícov ľudí.
