Slovensko sa v najbližších desaťročiach musí pripraviť na výrazné starnutie populácie. Počet ľudí v produktívnom veku má prudko klesnúť, zatiaľ čo seniorov bude pribúdať. Zvýši sa tak tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo, sociálne služby aj verejné financie.
Vyplýva to zo správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. OECD upozorňuje, že medzi rokmi 2025 až 2065 sa počet obyvateľov Slovenska vo veku od 15 do 64 rokov zníži takmer o 30 percent. Počet ľudí starších ako 64 rokov má, naopak, vzrásť o 52 percent informuje oecd.
Seniorov môže pribudnúť približne 540-tisíc
Podľa údajov Štatistického úradu SR malo Slovensko na konci roka 2025 približne 5,41 milióna obyvateľov, pričom ľudia vo veku 65 rokov a viac tvorili 19,27 percenta populácie. Ide približne o 1,04 milióna seniorov.
Ak by sa táto skupina zväčšila o predpokladaných 52 percent, znamenalo by to približne 542-tisíc ľudí navyše. Ide však len o orientačný prepočet. OECD priamo nehovorí o 540-tisícoch nových dôchodcov, ale o náraste počtu ľudí starších ako 64 rokov.
Nie každý človek v tejto vekovej skupine musí byť automaticky poberateľom starobného dôchodku. Presnejšie je preto hovoriť o senioroch, nie o rovnakom počte penzistov.
Na jedného pracujúceho pripadne viac seniorov
Problémom nebude iba rast počtu starších ľudí. Slovensko zároveň príde o veľkú časť obyvateľov v produktívnom veku, ktorí pracujú, platia dane a sociálne odvody.
OECD očakáva, že pomer seniorov k ľuďom v produktívnom veku sa výrazne zhorší. Index ekonomického zaťaženia staršími ľuďmi sa má takmer zdvojnásobiť. Do roku 2050 by sa mal zvýšiť približne o 28 percentuálnych bodov.
V praxi to znamená, že na čoraz väčší počet dôchodcov bude pripadať menej pracujúcich. Ak sa nezvýši zamestnanosť alebo produktivita práce, štát môže mať problém financovať dôchodky, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby.
Nejde však o predpoveď, že štát prestane vyplácať penzie. Je to varovanie, že bez ďalších reforiem bude súčasný systém čoraz drahší.
Ďalšie články
Dôchodky, zdravotníctvo aj sociálna starostlivosť
Starnutie obyvateľstva bude podľa OECD zvyšovať výdavky na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a dlhodobú opateru. Potrebných bude viac zariadení sociálnych služieb, opatrovateľov aj zdravotníkov.
Situáciu má čiastočne zmierniť dôchodková reforma z roku 2023. Tá od roku 2030 opäť prepája dôchodkový vek s vývojom strednej dĺžky života a mení aj spôsob výpočtu nových dôchodkov.
OECD uvádza, že vďaka reformám sa odhadovaný rast výdavkov na verejné dôchodky znížil. Pôvodne sa očakával nárast o 5,9 percenta HDP, novší odhad počíta s rastom o 2,8 percenta HDP. Aj to však predstavuje veľkú záťaž.
OECD kritizuje aj trináste dôchodky
Organizácia sa venovala aj trinástym dôchodkom a predčasnému odchodu do penzie. Podľa jej prepočtov by zrušenie časti zvýšenia trinástych dôchodkov pre ľudí so strednými a vysokými penziami mohlo štátu ušetriť približne 0,3 percenta HDP.
Ďalších 0,2 percenta HDP by mohli priniesť opatrenia, ktoré by znížili výhodnosť predčasného dôchodku. Ide však len o odporúčania OECD, nie o schválené rozhodnutia vlády.
Slovensko potrebuje viac pracujúcich
Riešením podľa OECD nemôžu byť iba škrty v dôchodkoch. Slovensko potrebuje zvýšiť počet ľudí na pracovnom trhu. Pomôcť by mohlo najmä vyššie zamestnávanie žien, starších pracovníkov a ľudí z marginalizovaných rómskych komunít.
Dôležitá bude aj dostupnejšia starostlivosť o deti, celoživotné vzdelávanie a rekvalifikácie. Starší zamestnanci by tak mohli zostať aktívni dlhšie.
Úbytok pracovníkov by mohla čiastočne zmierniť aj migrácia. Slovensko by však na udržanie súčasného pomeru medzi seniormi a produktívnou populáciou potrebovalo oveľa vyšší prílev ľudí než v minulosti.
Čím dlhšie bude Slovensko potrebné opatrenia odkladať, tým drahšie a bolestivejšie môžu byť budúce riešenia. Výzvou nebude iba financovanie dôchodkov, ale aj zabezpečenie dostatku pracovníkov, zdravotníkov a opatrovateľov.
