Keď výplata nerastie a účty áno

Slovenské domácnosti prežívajú náročné mesiace. Ceny stále rastú, úroky neklesajú a mzdy sa hýbu len minimálne. Mnohí ľudia sú preto odkázaní na úspory, ktoré sa rýchlo stenčujú. Najnovšie európske dáta navyše ukazujú, že Slovensko patrí medzi štáty s najnižšími príjmami v celej Európskej únii informujú topky.sk.

Slovensko takmer na konci európskeho rebríčka

Podľa analýzy Euronews, ktorá vychádza z údajov Eurostatu, dosahuje medián čistého ročného príjmu na osobu po zdanení na Slovensku iba 10 171 eur. Priemer Únie je pritom 21 582 eur, teda viac než dvojnásobok. Horšie sú na tom len tri krajiny: Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, kde sa medián pohybuje okolo 7 800 eur.

Úplne opačný obraz ponúka Luxembursko. S ročným mediánovým príjmom vyše 50-tisíc eur je na špičke rebríčka a rozdiel oproti najchudobnejším členským štátom presahuje 40-tisíc eur.

Výskumníci upozorňujú, že tieto rozdiely majú hlboké korene. Podľa odborníkov z Euronews sú výsledkom dlhodobého ekonomického vývoja, rozdielnej úrovne industrializácie či kvality sociálnych systémov. Zároveň pripomínajú, že krajiny s vyššou produktivitou dokážu udržať aj vyššie mzdy.

Firmy hovoria o starých problémoch: odvody, produktivita, konkurencieschopnosť

Slabú pozíciu Slovenska v európskom rebríčku neberie ako prekvapenie ani výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Tvrdí, že ide o dôsledok dlhodobo známych faktorov, ktoré brzdia rast miezd.

Gregor upozorňuje najmä na ťažký daňovo-odvodový systém, ktorý slovenským firmám berie takmer polovicu z každého zarobeného eura. Podľa neho to prirodzene obmedzuje schopnosť podnikov zvyšovať platy a zároveň to škodí domácej spotrebe.

Eurostat navyše ukazuje, že produktivita práce na Slovensku dosahuje len okolo 80 % priemeru EÚ. Pri hodinovej produktivite je to približne 79 %, čo je ďalší signál, že Slovensko dlhodobo zaostáva. Gregor pripomína aj iné prekážky: vysoké ceny energií, rastúcu byrokraciu a nestabilné regulačné prostredie, ktoré podľa neho odrádzajú investorov a komplikujú podnikanie.

Kľúčová je štruktúra ekonomiky

Marketingová riaditeľka Zoznamu Katarína Tešla vysvetľuje, že rozdiely v príjmoch medzi krajinami sú do veľkej miery dané tým, v akých odvetviach pôsobia. Štáty, ktoré stavajú na IT sektore, finančných službách či pokročilých technológiách, majú prirodzene vyššiu schopnosť vyplácať nadpriemerné mzdy.

Podľa nej zohráva významnú úlohu aj dlhodobý vývoj ekonomiky, pevné inštitúcie a systém sociálnych transferov, ktoré v západnej Európe fungujú výrazne efektívnejšie. Tešla dodáva, že ak by sa zo štatistík odpočítali štátne dotácie a energetické kompenzácie, Slovensko by v európskom rebríčku kleslo ešte nižšie, pretože príjmy domácností by boli ešte slabšie.

Bez zásadných zmien sa situácia nezlepší

Dáta ukazujú jasný trend: ak Slovensko nenájde spôsob, ako podporiť rast produktivity, odbremeniť podniky a posunúť ekonomiku smerom k odvetviam s vyššou pridanou hodnotou, mzdy budú stagnovať aj v ďalších rokoch.

Pre domácnosti, ktoré už dnes zápasia s rastúcimi výdavkami, je to nepríjemná vyhliadka. Otázka preto neznie, či Slovensko potrebuje zmenu – ale ako rýchlo ju dokáže urobiť, aby ľudia dokázali žiť bez neustáleho napätia v rodinnom rozpočte.