Vláda hľadá ďalšie peniaze. Vyšší bankový odvod môžu pocítiť aj bežní ľudia
Drahšia hypotéka, menej výhodný úver alebo nižší úrok na sporení. Aj takýto následok môže mať nový plán, o ktorom sa diskutuje vo vláde. Štát totiž hľadá ďalšie peniaze do rozpočtu a jednou z možností je zvýšenie bankového odvodu.
Na prvý pohľad by išlo o vyššiu záťaž pre banky. Finančný sektor však upozorňuje, že časť nákladov by sa mohla postupne preniesť aj na klientov.
Účet môžu pocítiť ľudia pri hypotékach
Ak by banky museli odvádzať štátu viac peňazí, podľa finančného analytika Mateja Dobiša by sa to mohlo prejaviť na cenách finančných produktov.
Drahšie by mohli byť najmä hypotéky a spotrebné úvery. Menej výhodné podmienky by sa mohli objaviť aj pri sporení, kde by banky mohli ponúkať nižšie úroky.
Problém podľa odborníkov nie je iba v samotnej výške odvodu. Časté a nečakané zmeny pravidiel znižujú predvídateľnosť podnikateľského prostredia a môžu brzdiť úverovanie či investície.
Vláda chce viac peňazí od ziskových firiem
Časť koalície však považuje vyššie odvody za legitímny spôsob, ako získať ďalšie príjmy.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok argumentuje tým, že banky či zbrojárske firmy dosahujú zisky a mohli by sa preto výraznejšie podieľať na financovaní štátu.
Takto získané peniaze by podľa neho mohli smerovať napríklad k rodinám, policajtom či dôchodcom.
Banky však s takýmto pohľadom nesúhlasia. Výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Marcel Klimek upozorňuje, že slovenské finančné domy patria z pohľadu ziskovosti medzi slabšie v rámci Európskej únie.
Ďalšie články
Ako príklad uviedol situáciu v Česku. Podľa neho dokázala jedna česká banka zarobiť viac ako celý slovenský bankový sektor. Podobný vývoj mal pokračovať aj počas prvého polroka 2026.
Ešte na jar vláda hovorila o opaku
Diskusia o zvýšení odvodu prichádza len niekoľko mesiacov po tom, čo vláda verejnosti vysielala iný signál.
Minister práce Erik Tomáš v marci 2026 tvrdil, že ďalšie konsolidačné opatrenia by sa už nemali dotýkať peňaženiek ľudí ani rozpočtov firiem. Štát mal podľa vtedajších vyjadrení hľadať úspory najmä vo vlastných výdavkoch a fungovaní verejnej správy.
Situácia sa však odvtedy zmenila. Vláda potrebuje financovať riešenie následkov sucha, dopravu aj prípravu nového jadrového zdroja.
Do rozpočtových plánov zároveň zasahuje aj neistota okolo transakčnej dane. Ak by sa jej výnos znížil alebo by bola zrušená, štát by musel chýbajúce peniaze nahradiť z iného zdroja.
foto: Parlament SR
Konečné rozhodnutie ešte nepadlo
Zvýšenie bankového odvodu zatiaľ nie je definitívne schválené. O možnostiach, ako doplniť príjmy štátu, má ďalej rokovať koalícia.
Premiér Robert Fico zároveň upozornil koaličných partnerov, že štát nemôže neustále zvyšovať výdavky a súčasne rušiť zdroje príjmov bez toho, aby našiel náhradu.
Výsledok tejto diskusie tak nebude dôležitý iba pre banky. Ak by sa vyšší odvod premietol do ich cien a podmienok, dôsledky by mohli pocítiť aj domácnosti pri hypotékach, úveroch či sporení.
Zdroj: STVR
