Pandémia koronavírusu rozdelila spoločnosť spôsobom, ktorý na Slovensku nemal obdobu. Kým jedni žiadali prísnejšie opatrenia, iní ich považovali za neprípustný zásah do svojich práv a slobôd. Ani roky po skončení lockdownov sa však časť ľudí s prijatými rozhodnutiami nezmierila. Odpoveď preto hľadali až na najvyššej európskej súdnej inštancii.
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu sa zaoberal dvoma sťažnosťami zo Slovenska. Obe sa týkali opatrení prijatých počas pandémie. A obe skončili rovnakým výsledkom – zamietnutím. Rozhodnutia sú podľa Ministerstva spravodlivosti SR konečné informuje ta3.com.
Nesúhlas s opatreniami nestačil
Jedna zo sťažností smerovala proti obmedzeniu pohybu počas pandémie. Sťažovateľ tvrdil, že štát voči nemu postupoval nespravodlivo a diskriminačne. Namietal aj to, že nemal účinný spôsob obrany proti zásahom do svojich práv.
Sudcovia však upozornili na zásadný problém. Muž sa odmietol podrobiť testovaniu na COVID-19, pričom negatívny test predstavoval jednu z možností, ako získať výnimku zo zákazu vychádzania.
Súd preto dospel k záveru, že v tomto prípade nemožno automaticky hovoriť o porušení práv. Sťažnosť označil za neprijateľnú.
Chýbali konkrétne dôkazy
Dôležitým dôvodom zamietnutia bola aj absencia konkrétnych údajov o tom, ako opatrenia zasiahli do života sťažovateľa.
Európski sudcovia zdôraznili, že nestačí všeobecný nesúhlas s rozhodnutiami štátu. Potrebné je preukázať konkrétnu ujmu a vysvetliť, akým spôsobom došlo k porušeniu práv konkrétnej osoby.
Bez takýchto detailov nie je možné vykonať individuálne posúdenie prípadu.
Rovnaký verdikt pri online výučbe
Podobne dopadla aj druhá slovenská sťažnosť. Týkala sa prechodu škôl na dištančné vzdelávanie počas pandémie.
Ďalšie články
Sťažnosť podali dve žiačky zastupované otcom jednej z nich. Rodina tvrdila, že online vyučovanie negatívne zasiahlo do práva detí na vzdelanie a ich osobný rozvoj.
Ani v tomto prípade však súd nenašiel dostatok konkrétnych informácií o tom, aké následky mali opatrenia na život sťažovateliek. Chýbali dôkazy o vzniku skutočnej ujmy.
Aj tento podnet preto Európsky súd pre ľudské práva odmietol.
