Víťaz bez istoty vládnuť
Predstavme si volebnú noc, v ktorej síce existuje víťaz, no nevie zložiť vládu. Práve takýto scenár naznačuje najnovší prieskum agentúry AKO z polovice marca. Hnutie Progresívne Slovensko (PS) by síce skončilo prvé so ziskom 20,1 percenta, no jeho náskok pred konkurenciou neznamená automatickú kontrolu nad parlamentom.
Rozloženie síl by totiž vytvorilo fragmentovanú snemovňu, kde by bez spolupráce viacerých strán nevznikla stabilná väčšina. A práve to je hlavný odkaz prieskumu: víťazstvo ešte neznamená schopnosť vládnuť informujú noviny.sk.
Staré mená stále držia pozície
Na druhom mieste by skončil Smer-SD so ziskom 17,1 percenta, čím si udržiava silnú pozíciu v politickom priestore. Tretí by bol Hlas-SD (8,7 percenta), ktorý by spolu so Smerom tvoril blok s významným vplyvom.
Zaujímavé je, že aj menšie strany by zohrávali kľúčovú úlohu. Do parlamentu by sa dostali napríklad Hnutie Slovensko a Republika (obe po 8,6 percenta), ale aj SaS, KDH či Demokrati. Práve tieto subjekty by rozhodovali o tom, kto napokon získa väčšinu.
Parlament plný hráčov, málo jasných koalícií
Prepočty mandátov ukazujú ešte väčší problém. PS by získalo približne 36 kresiel, zatiaľ čo Smer-SD 31. Nasledujúce strany by mali výrazne menšie kluby – napríklad Hlas-SD 16, Hnutie Slovensko a Republika po 15.
Takéto rozdelenie znamená, že bez širokej koalície by vládu nebolo možné zostaviť. Zároveň však ide o kombinácie, ktoré sú politicky aj ideologicky komplikované. Potenciálne partnerstvá by narážali na programové rozdiely aj osobné konflikty.
Tí, čo zostali pred dverami
Nemenej dôležitý je pohľad na strany, ktoré by sa do parlamentu nedostali. Tesne pod hranicou by skončila SNS (4,8 percenta) aj Maďarská aliancia (4,1 percenta). Ešte horšie by dopadla Sme rodina s 3,9 percenta.
Tieto výsledky naznačujú preskupovanie voličov, ale aj to, že časť politického spektra stráca schopnosť osloviť širšie publikum. Pre niektoré strany by to mohlo znamenať existenčný problém.
Prieskum ako varovanie, nie predpoveď
Zber dát prebehol medzi 10. a 18. marcom na vzorke 1000 respondentov. Hoci ide len o momentku nálad, ukazuje jasný trend: slovenská politika ostáva rozdelená a bez dominantnej sily.
Ďalšie články
Ak by sa podobné výsledky potvrdili aj vo voľbách, krajinu by čakala náročná povolebná matematika. A možno aj dlhé vyjednávania bez jasného výsledku.
