Necelá sedmina voličov ešte stále nevie, komu by dala hlas. A ďalší hovoria, že by k urnám vôbec neprišli. V situácii, keď rozdiel medzi prvými dvoma stranami nie je výrazný a žiadna sa nepribližuje k väčšine, môže práve táto skupina rozhodnúť o tom, kto bude skladať vládu. Februárový prieskum tak nevykresľuje jasného víťaza, ale krehkú rovnováhu.
Víťaz bez náskoku
Na čele preferencií sa drží Progresívne Slovensko so ziskom 20,1 %. Oproti minulému mesiacu síce mierne oslabilo, no stále by získalo najviac hlasov. Jeho volebný potenciál však siaha až k takmer 23 %, čo znamená, že časť voličov ho zvažuje ako druhú voľbu píše ta3.
Tesne za ním nasleduje SMER-SD, ktorý medzimesačne posilnil o 0,2 percentuálneho bodu. Jeho aktuálny volebný potenciál dosahuje približne 22,5 %. Strana premiéra Robert Fico si tak udržiava stabilné jadro podpory.
Tretie miesto, ktoré mení dynamiku
Výraznejší pohyb je viditeľný pri hnutí Republika, ktoré sa dostalo na 12,1 %. Jeho volebný potenciál sa pohybuje okolo 14 %, čo naznačuje priestor na ďalší rast.
Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostalo celkovo osem subjektov. Nasledovali by:
- Slovensko: 8,1 %
- HLAS-SD: 7,3 %
- SaS: 6,9 %
- KDH: 6,3 %
- Demokrati: 5,1 %
Pred bránami parlamentu by zostali:
- Aliancia – Szövetség: pod 5 %
- SNS: pod 5 %
- Sme rodina: pod 5 %
Parlament bez silného hegemóna
Prepočet na mandáty ukazuje, že by vznikol parlament bez dominantnej strany. Progresívne Slovensko by získalo 36 kresiel, SMER-SD 34 a Republika 21 mandátov.
Ďalej by nasledovali:
- Slovensko: 14 kresiel
- HLAS-SD: 13 kresiel
- SaS: 12 kresiel
- KDH: 11 kresiel
- Demokrati: 9 kresiel
Takéto rozloženie síl by znamenalo nevyhnutnosť širokých koaličných dohôd. Rozdiel niekoľkých percent by mohol zásadne zmeniť povolebnú matematiku.
Ďalšie články
Dôvera politikom je limitovaná
Prieskum sa zameral aj na dôveryhodnosť lídrov. Najvyššiu dôveru má premiér Robert Fico – 38 % respondentov mu dôveruje, hoci viac než polovica nie.
Líder PS Michal Šimečka získal dôveru 37 % opýtaných.
Nasledujú:
- Milan Uhrík: 34 %
- Matúš Šutaj Eštok: 27 %
- Milan Majerský: 26 %
- Branislav Gröhling: 25 %
Na opačnom konci rebríčka skončili:
- Igor Matovič: 15 %
- Andrej Danko: 13 %
- Boris Kollár: 6 %
Rozhodnúť môže účasť
Podľa údajov je 69,3 % respondentov pevne rozhodnutých, komu odovzdajú hlas. Približne 14 % stále váha a takmer 17 % by sa volieb nezúčastnilo.
V kontexte tesného rozloženia síl môže práve mobilizácia nerozhodnutých alebo naopak nižšia účasť rozhodnúť o tom, kto bude mať šancu zostaviť vládu.
Prieskum agentúry SANEP bol realizovaný metódou CAWI na vzorke 2 300 dospelých respondentov. Výsledky ukazujú politickú scénu, ktorá je síce stabilná v jadre, no otvorená posunom – najmä tam, kde ešte nie je definitívne rozhodnuté.
