Slovensko môže zostať mimo hry
Ak sa nové rozhodnutia o obrane, ekonomike a investíciách začnú rodiť mimo nášho stola, dôsledky nebudú abstraktné. Prejavia sa v tom, kto bude mať prístup k spoločným projektom, kto bude spoluurčovať pravidlá a kto sa im len prispôsobí.
Vznik neformálneho jadra šiestich najsilnejších ekonomík Únie – Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska, Holandska a Poľska – preto nie je len diplomatickou kuriozitou. Podľa publicistu a bývalého poradcu premiéra Eduarda Chmelára by mal vyvolať „okamžitý poplach“. Namiesto toho podľa neho sledujeme pasivitu.
„Ak nezačneme okamžite konať, prídeme nielen o možnosť formovať strednú Európu, ale napokon aj o vlastný štát,“ napísal.
Jadro, ktoré drží 70 percent výkonu
Európska únia sa podľa Chmelára posúva do fázy, keď sa rozhodujúce štáty prestávajú obzerať na pomalší zvyšok. E6 reprezentuje približne 70 percent HDP Únie a dohodla sa na užšej integrácii najmä v oblasti ekonomiky a obrany.
Opozícia hovorí o treste za politiku Bratislavy či Budapešti. Chmelár to odmieta: „To je hlúposť.“ Podľa neho by v takom prípade neostali mimo aj niektoré lojálne severské či pobaltské krajiny.
Tvrdí, že Európa má s rozdielnou rýchlosťou integrácie skúsenosť. „Historicky má náš kontinent tie najlepšie skúsenosti s dvojrýchlostnou Európou,“ pripomína a dodáva, že väčším problémom boli situácie, keď sa všetky štáty nútili k súhlasu za každú cenu. Rokovania trvali „nepretržite aj niekoľko dní až do vyčerpania“ a výsledkom bol „paškvil, ktorý nevyhovoval nikomu a v praxi ani nefungoval“.
Podľa neho preto nejde o to, či sa jadro vytvorí, ale či bude otvorené. „Nie je totiž vylúčené, že z E6 nebude len prechodné zoskupenie, ale uzavretá štruktúra, ktorá medzi seba nebude prijímať ďalších.“
Vyšehrad ako ilúzia
Chmelár zároveň tvrdí, že dlhodobé spoliehanie sa na Vyšehradskú štvorku sa ukazuje ako slepá ulička. „Ukazuje sa, že snaha o oživenie Vyšehradskej štvorky bola čistou ilúziou,“ napísal.
Podľa neho bolo zjavné, že Poľsko smeruje inam – geopoliticky aj ambíciami. Smeruje „skôr do Pobaltia ako do strednej Európy“, cíti sa komfortne po boku Berlína a Paríža a jeho medzinárodný vplyv rastie.
Ďalšie články
Slovensko tak podľa neho zostáva bez pevnej regionálnej kotvy. A bez stratégie.
Habsburská os ako protiváha
Riešením má byť rozšírený Slavkovský formát. Chmelár dlhodobo presadzuje užšiu spoluprácu krajín bývalej habsburskej monarchie. Jadro by podľa neho mali tvoriť Česko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko, neskôr by sa mohli pripojiť Srbsko a Čierna Hora.
„Spolu by sme mali hlas stredoeurópskej veľmoci a nebolo by možné nás obísť alebo ignorovať,“ tvrdí. Podľa neho je to prirodzený spôsob, ako malé štáty dokážu chrániť svoje záujmy v priestore, kde dominujú veľké ekonomiky.
Zároveň kritizuje, že na nedávnom summite Slavkovského formátu v Bratislave nikto ani len neotvoril otázku jeho rozšírenia.
Diplomacia v 19. storočí
Najostrejšie slová smerujú na adresu slovenskej diplomacie. „Kabinetná diplomacia bola naposledy v móde v 19. storočí,“ píše. Dnešok si podľa neho vyžaduje otvorenú verejnú diskusiu o stratégii zahraničnej politiky.
Varuje, že ak Slovensko nezačne konať, „rozhodne to opäť niekto za nás“ a krajina bude „poletovať medzi meniacimi sa okolnosťami ako lístok vo vetre“.
Jeho text nie je len kritikou konkrétneho zoskupenia. Je to výzva, aby si Slovensko ujasnilo, kam patrí v Európe, ktorá sa zrýchľuje – a či chce byť pri tom, keď sa bude písať jej nová kapitola.
