Na stretnutí digitálnych občianskych kruhov v Szombathelyi premiér Orbán Viktor odhalil príbeh, o ktorom podľa vlastných slov doteraz verejne nehovoril. Tvrdí, že v roku 1999 ho počas kosovskej vojny v telefonáte požiadal vtedajší americký prezident Bill Clinton, aby Maďarsko zaútočilo na Srbsko.
Telefonát z Bieleho domu
Prvé funkčné obdobie Orbána vo funkcii premiéra sa prekrývalo s eskaláciou kosovskej vojny a leteckými útokmi NATO proti Juhoslávii. Podľa jeho slov mu v tom čase telefonoval šéf Bieleho domu.
Clinton mal podľa Orbána žiadať, aby Maďarsko otvorilo druhý front a zaútočilo na Srbsko, prípadne aby „z územia Maďarska cez Vojvodinu strieľalo až smerom na Belehrad“.
foto:orbanFB
Maďarská vláda však tento návrh odmietla. Premiér svoju vtedajšiu odpoveď citoval slovami:
„Nie, pane!“
Zároveň dodal: „Keby sme vtedy mali premiéra, ktorý vie povedať len ‚yes sir‘, boli by sme po krk vo vojne.“
Otázka vojvodinských Maďarov a južných miest
Orbán uviedol, že sa Clintona spýtal, čo by sa stalo s približne 300-tisíc Maďarmi žijúcimi vo Vojvodine. Upozornil ho, že takýto vojenský krok by mohol mať vážne následky pre Maďarsko.
„Ak sa odniekiaľ strieľa niekam, tak sa odtiaľ aj odpovedá paľbou,“ vyhlásil. Následne položil otázku:
„Máme si dať rozstrieľať Szeged? Hódmezővásárhely? Makó? To je plán?“
Podľa jeho slov sa napokon dohodli, že túto otázku prediskutujú osobne na nasledujúcom samite NATO. Americká strana však tému už znovu neotvorila.
Ďalšie články
Orbán dodal, že podľa neho diplomacia v budúcnosti odhalí, akými kanálmi a na základe akých informácií sa k americkému prezidentovi dostalo stanovisko, aby s podobnou požiadavkou už viac neprichádzal.
Pochybnosti odborníkov
Portál Telex však upozornil, že viacerí odborníci považujú Orbánove tvrdenia za rozporné s tým, čo je známe o zásahu NATO v Srbsku.
Hoci sa v roku 1999 skutočne začalo plánovanie možnej pozemnej operácie NATO počas kosovskej vojny, tieto plány nemali reálnu politickú podporu. Podľa expertov neexistujú dôkazy o tom, že by Maďarsko malo zaútočiť na Srbsko, ani že by takáto oficiálna požiadavka zo strany USA zaznela.
Historická polemika pokračuje
Kosovský konflikt a zásah NATO z roku 1999 zostávajú dodnes predmetom politických a historických sporov. Najnovšie vyhlásenia maďarského premiéra opätovne otvárajú otázky o zákulisí vtedajších diplomatických rokovaní, no viaceré časti jeho príbehu zatiaľ nie sú podložené verejne dostupnými dokumentmi.
Diskusia o tom, čo sa v skutočnosti odohralo medzi Washingtonom a Budapešťou počas najkritickejších dní vojny, tak zrejme bude pokračovať.
