Dôvera v spravodlivosť sa nevytráca jedným rozhodnutím. Skôr sériou momentov, ktoré časť verejnosti utvrdzujú v presvedčení, že pravidlá neplatia pre všetkých rovnako. Najnovšie rozhodnutie prokuratúry zastaviť trestné stíhanie bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa znovu otvorilo otázku, komu a čomu vlastne ľudia veria.
Nie samotný prípad darovania stíhačiek dnes vyvoláva najväčšie napätie. Ale to, čo po ňom zostáva – podozrenie, že justícia je vtiahnutá do politického zápasu.
Keď rozhodnutie nestačí, prichádza podozrenie
Europoslanec Ľuboš Blaha zo strany Smer-SD reagoval na zastavenie stíhania ostro. Podľa neho nejde o právne vyhodnotenie skutku, ale o dôkaz politického krytia. Rozhodnutie označil za „absurdné“ a tvrdí, že prípad bol „zametený pod koberec“.
Naď bol vyšetrovaný v súvislosti s darovaním stíhacích lietadiel MiG-29 Ukrajine. Kým jeho obhajcovia argumentovali medzinárodnými záväzkami a bezpečnostnými dôvodmi, kritici hovorili o protiústavnosti a prekročení kompetencií vlády informuje iden.sk.
Rozhodnutie prokuratúry túto polemiku právne uzavrelo. Politicky ju však zjavne otvorilo ešte viac.
Meno prokurátora ako súčasť sporu
Blaha svoju kritiku neopiera len o samotný výsledok vyšetrovania. Upozorňuje aj na osobu prokurátora Petra Remetu, ktorý v minulosti kandidoval na post generálneho prokurátora a bol spájaný s hnutím OĽaNO – v čase, keď bol Naď jeho súčasťou.
Práve tento fakt má podľa Blahu dokazovať prepojenie politiky a prokuratúry. Tvrdí, že systém je „absolútne spolitizovaný a prehnitý“ a vyzýva na diskusiu o jeho reforme, pričom ako inšpiráciu spomína model fungovania prokuratúry v Spojených štátoch.
Otázka však znie, či ide o konkrétny problém jedného rozhodnutia, alebo o širšiu nedôveru, ktorá sa v spoločnosti nahromadila.
Ďalšie články
Tieň nad vedením prokuratúry
Kritika sa nevyhla ani najvyšším predstaviteľom justície. Blaha spomenul generálneho prokurátora Maroša Žilinku aj špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorých označil za zodpovedných za stav v inštitúcii.
foto: facebook
Takéto obvinenia nie sú v slovenskej politike nové. Prokuratúra sa v posledných rokoch opakovane ocitla v centre sporov medzi vládou a opozíciou. Každé rozhodnutie v citlivých kauzách je okamžite interpretované ako víťazstvo alebo prehra jednej z politických strán.
Výsledkom je paradox: inštitúcia, ktorá má stáť mimo politiky, sa stáva jej súčasťou.
Spor o lietadlá sa mení na spor o systém
Samotné MiG-29 už dnes nie sú témou každodenných debát. Konflikt sa presunul na úroveň dôvery v štátne inštitúcie. Jedna strana tvrdí, že vyšetrovanie prebehlo a dôkazy nestačili. Druhá hovorí o selektívnej spravodlivosti.
Blaha vo svojom vyjadrení naznačil aj širší rozmer napätia. „V ľuďoch to vrie. A v nás tiež,“ odkázal.
Otázkou zostáva, či podobné výroky prispejú k upokojeniu situácie, alebo naopak prehĺbia presvedčenie, že každé rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní je len ďalším ťahom v politickej partii.
Prípad Jaroslava Naďa sa tak zmenil z právnej kauzy na symbol. Nie pre obsah rozhodnutia, ale pre to, ako veľmi sa na Slovensku spája spravodlivosť s politikou.
