Politická strana Demokrati oznámila, že sa jej podarilo vyzbierať 350 000 podpisov potrebných na vyhlásenie referenda. Jeden z jej predstaviteľov Jaroslav to oznámil emotívnym statusom na sociálnej sieti, v ktorom poďakoval dobrovoľníkom aj podporovateľom.
„Som na DEMOKRATOV hrdý najviac na svete! “ napísal na úvod a zdôraznil, že za týmto číslom stojí „350 000 rozhovorov, odvahy a ochoty postaviť sa za hodnoty demokracie, spravodlivosti a slušnosti. Ďakujeme!“
Podľa jeho slov nejde len o podpisy, ale o konkrétnu príležitosť pre občanov vyjadriť nesúhlas so súčasnou vládou zákonnou cestou. „Týchto 350 000 podpisov je šanca pre občanov ústavným a zákonným spôsobom povedať nie tejto vláde a vládnej koalícii,“ uviedol.
Jaroslav zároveň ubezpečil, že referendové otázky pripravovali v súlade s právnym poriadkom Slovenska: „Otázky do referenda sme formulovali v súlade so slovenskou legislatívou a ústavnými predpismi, po konzultáciách s ústavnými právnikmi.“
Strana očakáva korektný postup hlavy štátu. „Očakávame, že prezident Peter Pellegrini bude rešpektovať vôľu občanov, nebude referendum brzdiť a bude maximálne súčinný,“ napísal Jaroslav. Zároveň apeloval aj na ostatné inštitúcie, aby proces nekomplikovali: „Rovnako očakávame, že príslušné orgány nebudú referendum mariť – tak, ako to kedysi robil vzor tejto koalície, Vladimír Mečiar.“
Status uzatvára výzvou smerom k verejnosti: „O demokracii majú rozhodovať občania a toto je šanca pre nich.“
Otázkou však zostáva, či celé toto referendum neprichádza jednoducho príliš neskoro.
Riadne parlamentné voľby sú naplánované na rok 2027 a pri tempe slovenských úradov, overovaní podpisov, právnych kontrolách otázok a následnom vyhlásení hlasovania sa môže samotné referendum pokojne natiahnuť až hlboko do budúceho roka. Inými slovami – keď sa občania vôbec dostanú k urnám, ďalšie voľby môžu byť už doslova za rohom.
Kritici preto hovoria otvorene: namiesto silnej mobilizácie smerom k voľbám sa energia triešti v zdĺhavom procese, ktorý môže skončiť fiaskom na nízkej účasti. V krajine, akou je Slovensko, kde referendá dlhodobo narážajú práve na nezáujem voličov, ide o vysoký politický risk.
A tak sa čoraz hlasnejšie ozýva nepríjemná otázka: nejde skôr o symbolické gesto než o reálnu cestu k zmene moci? A nebude mať táto iniciatíva v konečnom dôsledku väčší efekt ako dobre zvládnutá kampaň pred voľbami?
Ďalšie články
Kedy môže byť referendum na Slovensku?
Ak sú podpisy platné a splnia zákonné náležitosti, prezident referendum vyhlási. Následne sa hlasovanie spravidla koná v zákonom stanovenej lehote (rádovo v priebehu niekoľkých mesiacov od vyhlásenia).
Aby bolo referendum platné, musí sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a návrh musí získať podporu väčšiny zúčastnených. Inými slovami – samotné vyhlásenie je len prvý krok, rozhodujúca bude účasť občanov pri urnách.
