Chcel si oddýchnuť, nocoval pred plotom! Hlina skončil ako bezdomovec pri haciende z eurofondov – TAKTO vyzerá realita dotácií?!

Michal Hronec
3 min čítania

Keď kontrola existuje len na papieri

Brána je zatvorená, maily bez odpovede a turista stojí pred plotom. Presne takto vyzerala realita, s ktorou sa stretol poslanec Alojz Hlina zo strany Sloboda a Solidarita. Namiesto bežného víkendového pobytu prišiel moment, ktorý otvoril širšiu otázku: ako štát dohliada na projekty platené z verejných peňazí – a či jeho kontrolné mechanizmy vôbec fungujú.

Hlina sa pokúsil ubytovať vo Vidiecky dom Malanta, projekte podporenom štátom aj Európskou úniou. Výsledok? Ticho. A noc strávená v karavane pred zatvoreným areálom.

Kontrola verzus realita: dve paralelné línie

Projekt získal v roku 2016 viac než 550-tisíc eur s jasnou podmienkou – má podporovať vidiecky cestovný ruch a slúžiť turistom. Papierovo je všetko v poriadku. Aj podľa Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá zariadenie preverovala ešte minulý rok, sa nezistili pochybenia.

Lenže Hlina opisuje úplne inú skúsenosť z terénu.

„Už v piatok sme písali podľa ich inštrukcií, že sa chceme ubytovať. Do nedele neprišla žiadna odpoveď a keď sme sem prišli, opäť úplné ticho,“ hovorí vo videu, ktoré zverejnil na Facebook.

Pre poslanca je práve tento rozpor kľúčový: formálne splnené podmienky na jednej strane, reálna dostupnosť služieb na strane druhej.

„Tvári sa to len formálne“

Hlina tvrdí, že zariadenie financované z verejných zdrojov by malo byť otvorené verejnosti – nie iba v projektovej dokumentácii.

„Celú noc sme stáli pred bránou. Takto má vyzerať vidiecky cestovný ruch podporený z eurofondov?“ pýtal sa verejne po tom, čo pred areálom prespal v karavane.

Podľa neho nejde o jednorazový výpadok komunikácie, ale o systémový problém. Upozorňuje, že ak sa činnosť vykazuje len formálne, verejné peniaze míňame bez reálneho efektu pre región.

Prečo jedna kontrola nestačí

Hoci agentúra v minulosti nezistila porušenia pravidiel, Hlina volá po novej, dôslednejšej kontrole – takej, ktorá nebude hodnotiť len faktúry a výkazy, ale aj skutočnú dostupnosť služieb pre turistov.

„Zariadenie má slúžiť verejnosti, nie iba na papieri. Ak sa tu len formálne vykazuje činnosť, je to zavádzanie a mrhanie verejnými peniazmi,“ dodáva.

Jeho výzva smeruje ku kompetentným úradom: spätne preveriť čerpanie dotácií a v prípade porušenia podmienok vyvodiť zodpovednosť.

Test systému jednou nocou

Hlinova improvizovaná „kontrola v teréne“ ukázala slabé miesto systému. Štát má nástroje na preverovanie projektov, no bez reálneho kontaktu s tým, ako fungujú pre ľudí, môžu zostať len administratívnym cvičením.

Prípad vidieckeho domu Malanta tak nie je len o jednom zatvorenom objekte. Je najmä o tom, či verejné investície naozaj prinášajú služby, ktoré sľubujú – alebo sa spokojíme s tým, že na papieri všetko sedí.

Zdieľať tento článok