Keď pomoc minie adresu: štát opravuje chyby v energopodpore
Niektorým domácnostiam prišli účty za energie bez sľubovanej úľavy. Inde si ľudia všimli, že štát započítal do jednej domácnosti aj príbuzných, ktorí s nimi reálne nebývajú. Adresná energopomoc, ktorá mala cieliť na tých najzraniteľnejších, tak v prvých týždňoch narazila na realitu štátnych databáz – nepresných, neprepojených a v niektorých prípadoch historicky deravých.
Podľa ministerstva hospodárstva ide o okrajový problém. Pre dotknuté rodiny je však veľmi konkrétny.
Menej než sa písalo, viac než si štát želal
Ministerka hospodárstva Denisa Saková tvrdí, že systémové nezrovnalosti zasiahli približne 1 až 1,5 % domácností. V médiách sa pritom objavovali odhady hovoriace až o desiatich percentách.
Rezort zdôrazňuje, že väčšina žiadostí prešla bez problémov. Aj malé percento však v absolútnych číslach znamená tisíce prípadov – ľudí, ktorým pomoc neprišla, alebo prišla v nesprávnej výške.
Saková to uviedla v diskusii Politika 24, kde zároveň pripustila, že jadrom problému nie je samotné opatrenie, ale kvalita vstupných dát.
Keď databázy rozhodujú o tom, kto má nárok
Adresná energopomoc stojí na prepojení viacerých štátnych registrov. Práve tam sa ukázali slabé miesta systému.
V praxi sa objavili situácie, keď boli do jednej domácnosti započítané osoby s trvalým pobytom na rovnakej adrese, hoci tam dlhodobo nežijú. Ich príjmy potom umelo zvýšili „papierový“ rozpočet domácnosti a tá sa ocitla mimo nároku na podporu.
Ministerstvo tvrdí, že ide o technické a evidenčné chyby, nie o zámerné vyradenie ľudí z pomoci. Dotknuté domácnosti sa môžu obrátiť na call centrum alebo klientske pracoviská a podať námietku. Ak sa potvrdí, že chyba vznikla na strane systému, štát deklaruje, že vie peniaze vyplatiť aj spätne.
Staré rozhodnutia, nové dôsledky
Saková zároveň otvorila aj politickú rovinu problému. Kritizovala predchádzajúce vlády za to, že v minulosti umožnili podnikateľom prehlasovať svoje odberné miesta na tarify domácností.
Ďalšie články
Výsledok? Podľa ministerky tisíce podnikateľov čerpali energopomoc na prevádzky, penzióny či iné komerčné priestory. Takéto nastavenie podľa nej skreslilo dáta a prispelo k dnešným nepresnostiam pri adresnom rozdeľovaní pomoci.
Inými slovami: systém, ktorý mal pôvodne chrániť domácnosti, sa roky používal aj na podporu biznisu – a teraz na to doplácajú tí, pre ktorých bol určený.
Pomoc, ktorá testuje hranice štátu
Príbeh energopomoci tak nie je len o percentách a štatistikách. Je aj o tom, ako veľmi sa štát môže spoľahnúť na vlastné registre – a čo sa stane, keď o nároku na stovky eur rozhoduje trvalý pobyt spred desiatich rokov.
Rezort hospodárstva sľubuje nápravu individuálnych prípadov. Zároveň sa však ukazuje, že bez dôkladnejšieho upratania dát a jasného oddelenia domácností od podnikania bude každá ďalšia adresná pomoc narážať na rovnaký problém: dobrý zámer, slabá infraštruktúra.
Pre ľudí, ktorým úľava zatiaľ neprišla, zostáva jediná istota – že sa musia ozvať sami. Systém ich totiž automaticky nevidí.
