Keď po smrti partnera nezostane nič
Mária žila s partnerom vyše tridsať rokov. Spolu platili účty, vychovali deti, delili sa o starosti aj úspory. Keď zomrel, Sociálna poisťovňa jej odkázala jediné: nemá nárok na vdovský dôchodok. Dôvod je jednoduchý – neboli zosobášení.
Pre systém je Mária cudzí človek. Práve na takýchto príbehoch sa ukazuje, že slovenský penzijný systém nie je len o číslach, ale o tvrdých hraniciach, ktoré dokážu zmeniť život zo dňa na deň.
Kto zo systému vypadáva
Pozostalostné dôchodky patria medzi najemotívnejšie dávky. Zároveň však aj medzi najtvrdšie ohraničené. Nárok má výlučne manžel alebo manželka. Nie partner, nie družka, nie dlhoročný spolubývajúci.
A ani v manželstve nejde o plnú istotu. Pozostalý dostane len 60 percent penzie po zosnulom. Ak už má vlastný dôchodok, vyšší sa vypláca celý a nižší iba z polovice. Výsledok býva často výrazne nižší, než ľudia očakávajú.
zdroj foto: pexels.com
Štandardne sa táto dávka vypláca len dva roky. Dlhšie iba vtedy, ak sa pozostalý stará o nezaopatrené dieťa alebo dosiahne dôchodkový vek. Systém tým vysiela jasný signál: ochrana je dočasná.
Práca ako podmienka dôstojnosti
Na opačnom konci stoja ľudia, ktorí síce pracovali celý život, no zarábali málo. Práve pre nich existuje minimálny dôchodok.
Pri 30 odpracovaných rokoch dnes dosahuje približne 412 eur mesačne a s každým ďalším rokom rastie. Štát tak priznáva, že samotný trh práce nedokáže zabezpečiť dôstojnú starobu. Paradox je, že minimálny dôchodok často vyrovnáva rozdiely medzi ľuďmi s úplne odlišnými príjmami. Ten, kto zarábal málo, sa po rokoch dostane veľmi blízko k tomu, kto mal priemernú mzdu, ale kratšiu kariéru píše portál finsider.sk.
Nie je to trest za úspech, ale dôkaz, že systém viac chráni vytrvalosť než výkon.
Ďalšie články
Predčasná sloboda, drahá sloboda
Predčasný dôchodok láka tisíce ľudí. Únava, zdravie, rodina. Lenže sloboda má cenu.
Podmienky sú tvrdé: najmenej 15 rokov práce, maximálne dva roky do riadneho dôchodku – alebo splnený vysoký počet odpracovaných rokov. Napríklad ročník 1966 musí mať vyše 41 rokov poistenia. A ešte jedno obmedzenie: človek nesmie pracovať. Ani na dohodu, ani ako živnostník. Predčasný dôchodca sa stáva závislým od dávky, ktorá musí presiahnuť 454,60 eura, inak mu ju ani nepriznajú.
Systém tým hovorí: môžeš odísť skôr, ale len ak sa úplne vzdáš trhu práce.
Staroba nie je len o veku
Invalidný dôchodok pripomína, že penzia nie je výsadou staroby. Môže ju dostať aj mladý človek, ak mu zdravotný stav zníži pracovnú schopnosť o viac než 40 percent.
zdroj foto: pexels.com
Nestačí však choroba. Treba aj potrebný počet odpracovaných rokov a zároveň nesmie ísť o človeka, ktorý už má nárok na starobný či predčasný dôchodok. Invalidita tak nie je len medicínsky, ale aj administratívny stav.
Systém, ktorý rozdeľuje
Slovenský penzijný systém sa tvári ako matematika. V skutočnosti je to sieť hraníc: manžel verzus partner, pracujúci verzus predčasný dôchodca, zdravý verzus invalidný. Viac než 1,4 milióna ľudí dnes poberá dôchodok, no ich istota nie je rovnaká. Závisí od podpisu na sobášnom liste, od pár mesiacov poistenia, od percenta zdravotného postihnutia.
A práve v tom je jeho najväčší paradox: systém, ktorý má zabezpečiť spravodlivosť v starobe, často rozhoduje o životoch podľa detailov, ktoré ľudia počas aktívnych rokov vôbec nevnímajú.
Kým nepríde chvíľa, keď sa ich začnú bytostne týkať.
