Mária a Jozef pracovali celý život rovnako dlho a zarábali podobné peniaze. Dnes ich však delí niekoľko stoviek eur mesačne. Nie preto, že by jeden z nich šetril viac alebo mal lepšiu kariéru, ale preto, že podali žiadosť o dôchodok v inom čase. Tento rozdiel im zostane po zvyšok života.
Práve na takýchto príbehoch sa láme dôvera v dôchodkový systém. Ten totiž v posledných rokoch ukázal, že dokáže odmeniť nie tých trpezlivejších, ale tých, ktorí trafili správny moment.
Systém, ktorý trestá čakanie
Zdravý rozum hovorí, že dlhšia práca a neskorší odchod do penzie by mali znamenať vyšší dôchodok. V slovenskej realite to však nemusí platiť. Výpočty, na ktoré upozornil Inštitút finančnej politiky, ukazujú, že človek odchádzajúci do dôchodku neskôr môže skončiť s nižším príjmom, než niekto, kto odišiel o rok skôr.
Nejde o chybu jednotlivca, ale o nastavenie pravidiel. Výsledkom je paradox: systém vytvára situácie, v ktorých sa oplatí nečakať.
Prečo sa rozhodovalo po mesiacoch, nie po rokoch
V rokoch 2023 a 2024 nastal bezprecedentný jav. Počet žiadostí o predčasný dôchodok vystrelil na úroveň, ktorú by za normálnych okolností systém zaznamenal až za niekoľko rokov. Nešlo o náhlu vlnu chorôb ani o masové prepúšťanie.
Ľudia si jednoducho prepočítali, že konkrétny mesiac môže znamenať zásadný rozdiel. Dôchodky priznané v čase vysokej inflácie získali výhodu, ktorú neskorší žiadatelia už nedostali.
Inflácia ako tichý víťaz
Mechanizmus je nenápadný, no účinný. Novopriznaný dôchodok sa po výpočte ešte raz zvyšuje – cez takzvanú prvú valorizáciu. V období prudkého rastu cien to znamenalo výrazný skok nahor.
V praxi sa tak stalo, že rozdiel medzi dôchodkom priznaným v roku 2022 a v roku 2023 mohol presiahnuť 200 eur mesačne, hoci išlo o identických ľudí z pohľadu práce aj príjmov. Vyšší základ sa navyše valorizuje ďalej, takže výhoda sa násobí rok čo rok.
Keď predčasný dôchodok dáva väčší zmysel než riadny
Najväčším paradoxom je, že predčasný dôchodok, ktorý má byť sankciou za skorší odchod, mohol v niektorých prípadoch vyjsť lepšie než riadny. Aj po započítaní krátenia.
Ďalšie články
Stačilo, aby bol priznaný tesne pred zmenou parametrov. O pár mesiacov neskôr už rovnaký človek mohol dostať menej – napriek vyšším mzdám aj cenám v ekonomike.
Dôsledok: neistota namiesto istoty
Dôchodok mal byť predvídateľnou bodkou za pracovným životom. Namiesto toho sa z neho stala hra s dátumami, percentami a odhadmi inflácie. Kto mal informácie a odvahu konať rýchlo, vyhral. Kto veril, že systém odmení trpezlivosť, často prehral.
A to je problém, ktorý nejde vyriešiť individuálnou opatrnosťou. Je to limit systému, ktorý dnes nedokáže garantovať to najzákladnejšie: že rovnaký život povedie k približne rovnakému dôchodku.
