Keď sa lídri Európskej únie dohodli na masívnej finančnej pomoci pre Ukrajinu, Slovensko sa síce ocitlo medzi víťazmi vyjednávania, no zároveň aj medzi krajinami, ktoré z dohody cúvli bokom. Výsledok síce vláda prezentuje ako úspech, no doma aj v Bruseli otvára otázku, akú cenu má výnimka, ktorú si krajina vyrokovala – a kto ju v skutočnosti zaplatí.
Výnimka ako signál: keď čísla prehovoria hlasnejšie než slová
Bezúročná pôžička vo výške 90 miliárd eur, ktorú má EÚ poskytnúť Ukrajine, bude krytá spoločnými garanciami členských štátov. Slovensko, spolu s Českom a Maďarskom, si však vyjednalo, že za tento dlh ručiť nebude. Oficiálne ide o technické riešenie. Neoficiálne však ide o jasný politický signál.
Práve tento signál sa stal terčom kritiky opozície. Upozorňuje, že hoci slovenský premiér s pomocou Ukrajine formálne súhlasil, praktický krok – zdieľanie rizika – odmietol. Podľa kritikov to síce Úniu neohrozí, no Slovensko tým oslabuje vlastnú pozíciu medzi partnermi.
„Poslušný psík“ a hranica medzi Európou a Kremľom
Najostrejšie slová zazneli z úst poslankyne európskeho výboru Vladimíry Marcinkovej (SaS). Premiér Robert Fico podľa nej namiesto aktívnej európskej politiky opäť zvolil ústup.
„Premiér Robert Fico (Smer-SD) opäť ako „poslušný psík“ plní pokyny Kremľa namiesto toho, aby hájil záujmy Európy a najmä, aby hájil záujmy Slovenska.“
Marcinková zároveň upozornila, že hoci Slovensko nie je pre spoločné financovanie kľúčovým hráčom, gesto má politickú váhu.
„Znova raz odklonil Slovensko ďalej od našich európskych partnerov, a to tým, že hoci pôžičku pre Ukrajinu schválil napriek svojim silným rečiam na európskom výbore, odmieta za ňu ručiť. Čo pri veľkosti našej krajiny nie je pre Európsku úniu nejaký zásadný problém, ale je to problém pre nás, pre Slovensko, pretože tým znižujeme dôveru, ktorú v nás európski partneri majú.“
Bezpečnosť ako vedľajšia téma?
Kým vláda a koaličný Hlas-SD hovoria o právnej opatrnosti a ochrane verejných financií, opozícia posúva debatu inam – k bezpečnosti. Podľa nej sa vojna na Ukrajine netýka len Kyjeva, ale aj Bratislavy. Argument, že dodávky zbraní či finančná pomoc konflikt predlžujú, považujú opoziční politici za nebezpečné zjednodušenie.
Z tohto pohľadu je odmietnutie spoločných garancií viac než len rozpočtové rozhodnutie. Je to otázka, či Slovensko v kritickom momente stojí v jadre európskeho rozhodovania, alebo na jeho okraji.
Ďalšie články
Český kontrast a slovenská realita
Zaujímavý kontrast ponúka Česká republika. Aj ona získala výnimku, no jej premiér sa od postojov Roberta Fica a Viktora Orbána verejne dištancoval a zdôraznil rozdielny prístup k ruskej agresii. Práve tento rozdiel podľa kritikov rozhoduje o tom, či výnimka pôsobí ako technická nutnosť, alebo ako politický únik.
KDH navyše upozorňuje, že Slovensko sa výnimkou nechváli z pozície sily, ale slabosti – rozvrátených verejných financií a zlej ekonomickej kondície. V takom kontexte výnimka neznamená rešpekt, ale upozornenie.
Keď výhra na papieri znamená prehru vplyvu
Slovensko si zo samitu odnieslo to, čo chcelo: nebude ručiť za cudzí dlh a vyhlo sa precedensu použitia zmrazených ruských aktív. Otázne však zostáva, či tým nezaplatilo vyššiu cenu inde. V Európskej únii, kde sa dôvera buduje rokmi a stráca jedným rozhodnutím, môže byť práve táto výnimka bodom, ktorý sa bude v budúcnosti pripomínať častejšie než samotných 90 miliárd eur.
