Ukrajina medzi vojnou a voľbami
Krátko po tom, ako sa na Západe opäť otvorila otázka ukrajinskej demokracie, vstúpil do debaty aj Volodymyr Zelenskyj. Prezident, ktorému mandát formálne vypršal minulý rok v máji, čelí kritike doma aj v zahraničí. A hoci na fronte platí výnimočný stav, diskusia o voľbách sa vracia s novou intenzitou.
Trumpove výčitky a odpoveď z Kyjeva
Do ukrajinskej politiky vstúpil tentoraz aj Donald Trump. Americký prezident spochybnil stav demokracie v krajine, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej invázii. Jeho slová zaznamenal denník The Guardian.
Zelenskyj reagoval okamžite. Pripomenul, že o voľbách sa nebráni hovoriť, no reálne ich organizovať počas vojny je problematické. „Voľby sú otázkou pre ľudí na Ukrajine, nie pre iné štáty,“ odkázal. Zároveň však zdôraznil, že ak by prišla podpora od spojencov, Kyjev je schopný hlasovanie zorganizovať do troch mesiacov.

foto:instagram
Opozícia je zdržanlivá
Hoci sa zvonku tlačí na čo najrýchlejšie obnovenie mandátu hlavy štátu, v samotnom Kyjeve panuje opatrnosť. Časť opozície upozorňuje, že konanie prezidentských volieb počas plnohodnotného konfliktu by mohlo hrať do karát Rusku, ktoré by mohlo hlasovanie ovplyvniť propagandou, kybernetickými útokmi či logistickými zásahmi.
Dva zásadné problémy: logistika a právny rámec
Plánovanie hlasovania naráža na prekážky, ktoré Ukrajina nikdy neriešila v takom rozsahu. Prvou je logistika — milióny ľudí sú vysídlené, státisíce vojakov slúžia na fronte a otázka, ako by hlasovali, nemá jednoduchú odpoveď.
Druhým je ústavné obmedzenie. Ukrajinská ústava jasne zakazuje konanie volieb v čase vojny. Zelenskyj preto požiadal poslancov o úpravu legislatívy a spojencov o odporúčania, ako proces nastaviť tak, aby bol právne aj politicky obhájiteľný.

Hlas ľudí bude rozhodujúci
V debate, ktorá sa čoraz častejšie otvára aj v medzinárodnom priestore, Zelenskyj opakuje jednu vetu: voľby sa môžu konať len vtedy, keď to Ukrajinci budú považovať za bezpečné a legitímne. A hoci časť kritiky zvonku zosilnieva, samotná krajina vidí problém inde – vo fronte, ktorý sa ešte neskončil, a v otázke, či je možné v takomto prostredí realizovať férové hlasovanie.
Výsledkom je napätá rovnováha: tlak na obnovu mandátu hlavy štátu na jednej strane, realita vojny a ústavné limity na tej druhej. Ukrajina tak zostáva v situácii, kde o politickej budúcnosti rozhoduje rovnaká vec ako o tej vojenskej – čas a okolnosti, ktoré si nedokáže sama vybrať.