Na podujatí Smeru zneli hity Karola Duchoňa. Jeho dcéra to označila za zneužitie otcovho odkazu

Michal Hronec
3 min čítania

Politika pod zámienkou kultúry

Strana Smer si v Nitre usporiadala vlastné podujatie pod heslom „Deň rešpektu k inému názoru“. Prišli stovky ľudí – medzi nimi členovia Jednoty dôchodcov Slovenska či Slovenského Červeného kríža, mnohí autobusmi zvážaní z rôznych miest.

Program mal vyzerať kultúrne, no hudobná dramaturgia sa napokon opierala najmä o piesne Karola Duchoňa. Niektorí návštevníci až na mieste zistili, že nejde o bežné spoločenské stretnutie – ale o stranícku akciu.

„Pre mňa je to neskutočné sklamanie a rozhorčenie“

Dcéra legendy slovenskej populárnej hudby sa ozvala prakticky okamžite. Verejne odmietla, aby bola hudba jej otca zneužívaná v prospech akejkoľvek politickej strany.

Vo svojom statuse píše:

„Pre mňa je to neskutočné sklamanie a rozhorčenie, že piesne môjho otca sú spájané s politikou.“

Pripomenula, že počas socializmu mali umelci obmedzenú slobodu a často nemali na výber. Dnes však podľa nej nejde o donútenie, ale o peniaze a propagandu.

„Dnes je to v čase ‘demokracie’ zrejme o peniazoch, ktoré umelcom ponúka politická strana.“

Prečo práve teraz?

Karol Duchoň zomrel v roku 1985. Tento rok uplynulo 40 rokov od jeho úmrtia. Dcére prekáža, že práve toto výročie si politici náhle pripomenuli – hoci predtým ich nezaujímalo ani 10., ani 20., ani 30. výročie.

Pýta sa priamo:

„Nespájajme 40. výročie úmrtia môjho otca so žiadnou politikou… Prečo práve teraz si treba uctiť to 40.?“

Jej postoj je jasný – rozhodnutie používať otcove piesne na politickej tribúne nebolo v súlade s jeho vôľou ani s vôľou rodiny.

Odkaz, ktorý si nezaslúži manipuláciu

Duchoňova dcéra zdôrazňuje, že každý môže voliť, koho chce. No zároveň existuje hranica: tú, kde umenie slúži samo o sebe, nie ako kulisa pre politickú kampaň.

„Rozhodnutie spájať sa s politickou stranou a celkovo s politikou nebola moja vôľa a ani vôľa môjho otca.“

Jej apel je jednoduchý – rešpektujme pamiatku človeka, ktorý už nemôže povedať svoj názor sám.

Kde je hranica?

Prípad otvára širšiu debatu: kedy sa používanie hudby stáva zneužitím?
A kto má právo rozhodovať o tom, kde sa skladby zosnulého umelca objavia?

Na Slovensku nejde o prvý ani posledný konflikt medzi dedičmi umelcov a politickými organizátormi akcií. No Duchoňov odkaz, spojený s emóciou a nostalgiou, pôsobí o to citlivejšie.

Jeho piesne si pamätajú celé generácie. Ich použitie však podľa rodiny nepatrí na stranícke mítingy, ale tam, kde boli pôvodne určené – na koncerty, oslavy, či obyčajné dni, keď si ich človek pustí pre radosť.

Zdieľať tento článok