Odvody pre SZČO sa od januára menia: zaplatia viac aj tí s nízkymi príjmami
Od nového roka čaká samostatne zárobkovo činné osoby zásadná zmena v pravidlách sociálneho poistenia. Štát mení definíciu, kto sa vlastne považuje za SZČO – a spolu s tým aj to, kto bude musieť odvádzať peniaze do Sociálnej poisťovne. Výsledok? Tisíce ľudí si po novom priplatia, aj keď zarábajú len pár desiatok eur mesačne.
Kto všetko sa po novom stane SZČO
Podnikateľ, umelec, športovec, prekladateľ, lekár či notár – všetci títo ľudia sa medzi SZČO rátali už doteraz. Od januára však pribudne nová skupina – ľudia bez živnosti, ktorí pracujú na honoráre alebo vykonávajú tvorivú činnosť. Stačí, ak podľa čestného vyhlásenia dosahujú príjmy z podnikania či inej samostatnej činnosti.

Zákon po novom hovorí, že SZČO je každá fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť – s oprávnením alebo bez neho. Výnimku majú len osobní asistenti, ktorí pomáhajú ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím.
Do tejto skupiny sa teda zaradia napríklad umelci, autori, tlmočníci, znalci, športoví odborníci, modelky či správcovia konkurznej podstaty. Ide o ľudí, ktorí doteraz často neboli povinne poistení, pretože im zákon umožňoval fungovať bez živnostenského oprávnenia.
Povinné poistenie bez ohľadu na zárobok
Najväčšou zmenou je, že po novom nebude rozhodovať výška príjmu. Kto spadá do kategórie SZČO, bude po uplynutí šesťmesačných „odvodových prázdnin“ povinne poistený v Sociálnej poisťovni – bez ohľadu na to, či zarobí tisíce alebo len pár eur mesačne.
„Okrem obdobia prvých 6 kalendárnych mesiacov od začatia činnosti je každá SZČO povinne poistená v Sociálnej poisťovni a platí poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie,“ vysvetľuje odborník na sociálnu politiku a bývalý minister práce Jozef Mihál.
Znamená to, že od siedmeho mesiaca podnikania musí každý zaplatiť aspoň minimálny odvod 131,34 eura mesačne. Aj tí, ktorých reálne príjmy sú nižšie než samotné odvody, sa plateniu nevyhnú.

Tisíce ľudí čaká nepríjemné prekvapenie
Podľa Mihála sa týmto krokom vláda dotkne desaťtisícov ľudí, ktorí doteraz do systému neprispievali pravidelne – napríklad autorov, hudobníkov, maliarov či príležitostných freelancerov. „Mnohí z nich zarobia menej, ako je výška minimálneho odvodu. Napriek tomu si budú musieť túto sumu zaplatiť,“ upozorňuje bývalý minister.
Zmeny sa dotknú aj spôsobu, ako sa určuje vznik a zánik povinného poistenia. Po novom poistenie vznikne automaticky – od prvého dňa šiesteho mesiaca po začiatku činnosti. Zanikne až ukončením oprávnenia alebo doručením čestného vyhlásenia o ukončení činnosti Sociálnej poisťovni.
Cieľ štátu verzus realita drobných podnikateľov
Cieľom ministerstva je podľa návrhu „spravodlivejšie a jednoduchšie“ nastavenie systému. Odborníci však upozorňujú, že v praxi to môže znamenať zásadný zásah do rozpočtov ľudí, ktorí si privyrábajú na voľnej nohe.
Zmeny totiž nerozlišujú medzi tým, či niekto podniká ako architekt s vysokými príjmami alebo ako autor, ktorý napíše pár článkov ročne. Výška odvodu je pre všetkých rovnaká.
Výsledok? Od januára sa tisíce malých tvorcov, freelancerov a umelcov môžu ocitnúť pred voľbou, či si činnosť vôbec udržať, alebo ju ukončiť, aby sa vyhli novému povinnému poisteniu.