Na symbolickom prahu jesene, keď si Slovensko pripomína 81. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, premiér Robert Fico opäť obrátil pozornosť na konflikt, ktorý rozdeľuje Európu. V špeciálnom vydaní diskusnej relácie O 5 minút 12 zazneli slová, ktoré jasne načrtli postoj vlády k vojne na Ukrajine – a nepriamo aj k smerovaniu zahraničnej politiky Európskej únie informuje stvr.sk.
„Nie som vojnový premiér“
Premiér zdôraznil, že cieľom súčasnej slovenskej diplomacie nie je porážka Ruska, ale ukončenie vojny čo najrýchlejším spôsobom. „Našim cieľom je čo najrýchlejší koniec vojny, aby sa Slovania prestali navzájom zabíjať,“ povedal. Podľa neho bolo možné konflikt ukončiť už tri mesiace po jeho začiatku, no niektorí aktéri ho podľa jeho slov chceli využiť ako nástroj boja proti Moskve.
V ostrej rétorike pokračoval aj ďalej. Tvrdí, že Európska únia sústreďuje svoju energiu na podporu vojenského úsilia, zatiaľ čo mierová iniciatíva zostáva na okraji záujmu. „Vojna nie je žiadne riešenie. Keby EÚ vynakladala toľko energie na mier, ako vynakladá na podporu vojny na Ukrajine, vojna mohla dávno skončiť. Nikdy nebudem vojnovým premiérom,“ vyhlásil Fico.
Svoj postoj zhrnul jednoznačne: ak si Slovensko želá vojnového lídra, musí si zvoliť niekoho iného.
Kodaň a drony: technické otázky patria expertom
Fico sa vyjadril aj k výsledkom neformálneho samitu EÚ v Kodani, ktorého sa osobne nezúčastnil pre zdravotné problémy. Podľa jeho informácií sa lídri členských štátov nedohodli na vytvorení tzv. protidronového múru.
Premiér túto tému označil za vyslovene odbornú. „Nechajme expertov, aby sa o tom rozprávali. Čo môže povedať premiér, ktorý si nikdy nevystrelil z pištole, o dronovej ochrane? To je expertná otázka,“ poznamenal ironicky.
Slovensko podľa Fica do vojny nepôjde
Záver jeho vystúpenia bol jednoznačný a priamočiarý. „Nikdy nedovolím zatiahnuť Slovensko do akéhokoľvek vojnového dobrodružstva. Neexistujú žiadne morálne, historické ani právne dôvody, prečo by sa Slovensko malo nechať zatiahnuť do vojny,“ zdôraznil.
Premiér zároveň pripomenul, že 17. októbra sa v Michalovciach uskutoční ďalšie kolo rokovaní medzi slovenskou a ukrajinskou vládou. Práve tam sa očakáva diskusia o ďalších krokoch v bilaterálnych vzťahoch a postavení Slovenska v kontexte vojny.
Ficove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď EÚ intenzívne hľadá spoločnú stratégiu, ako reagovať na pokračujúcu agresiu Ruska a zároveň chrániť bezpečnostné záujmy členských štátov. Slovenský premiér sa však jasne profiluje ako hlas, ktorý odmieta priamu vojenskú angažovanosť a zdôrazňuje potrebu mierových riešení.
Tento prístup odhaľuje hlbšie napätie medzi pragmatizmom a solidaritou, ktoré sa v posledných mesiacoch čoraz viac prejavuje aj v európskej politike. Kým niektoré štáty volajú po pevnejšom postoji voči Moskve a ďalšej vojenskej podpore Ukrajiny, iné – medzi nimi aj Slovensko – sa snažia vyhnúť eskalácii a presadzujú diplomatické riešenia. Fico tým nadväzuje na dlhodobú líniu, podľa ktorej by Slovensko nemalo byť súčasťou konfliktu, ktorý sa odohráva mimo jeho hraníc, no zároveň deklaruje, že odsudzuje agresiu a rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny.
Ďalšie články
Jeho slová tak otvárajú nielen politickú, ale aj spoločenskú diskusiu o tom, kde je hranica medzi solidaritou s napadnutou krajinou a ochranou vlastnej neutrality. Mnohí analytici upozorňujú, že podobné postoje môžu vnímať niektorí partneri v EÚ ako prejav nejednoty či slabosti, iní ich však považujú za prejav rozvahy a realistického uvažovania o dôsledkoch dlhodobej vojny. V konečnom dôsledku ide o širšiu otázku – do akej miery by sa menšie štáty mali riadiť tlakom väčších spojencov a do akej miery majú právo obhajovať svoje vlastné záujmy a pohľad na mier ako strategickú hodnotu.
