Keď pred viac ako dvoma rokmi ruské tanky prekročili hranice a svet sledoval zábery z prvej noci invázie, panoval na Západe strach, že Kyjev padne do niekoľkých dní. Vtedajšie prognózy hovorili o rýchlom konci. A predsa sa stal opak. Vojna síce pokračuje, no podľa izraelského historika a filozofa Yuvala Noaha Harariho už Ukrajina dosiahla svoje najväčšie víťazstvo – dokázala prežiť a nepodľahla informujú topky.sk.
Putin prehral v tom podstatnom
Ruský prezident chcel Ukrajinu zlomiť, spochybniť jej existenciu a vymazať ju z mapy. Dnes je však podľa Harariho výsledok presne opačný: Ukrajinci sú jednotnejší než kedykoľvek predtým. V komentári pre Financial Times zdôrazňuje, že Vladimir Putin neuspel v jedinej veci, na ktorej mu najviac záležalo – zničiť ukrajinský národ.
„Podporuje Ukrajinu, pretože podporuje víťaza,“ napísal Harari o postoji amerického prezidenta k vojne. Podľa neho sa už dnes nedá spochybniť, kto má v rukách viac politickej aj morálnej sily.
Zlomový moment: Zelenskyj ostal v Kyjeve
Na samom začiatku ponúkal Západ Volodymyrovi Zelenskému evakuáciu. Ten však odmietol. Jeho rozhodnutie zostať v Kyjeve sa stalo symbolom odporu a momentom, ktorý zvrátil dynamiku celého konfliktu. Práve tento krok podľa Harariho ukázal svetu, že ruská armáda nie je nezastaviteľná.
Obrovské straty, minimálne zisky
Rusi podľa odhadov prišli o státisíce vojakov, no získali len približne 0,6 % ukrajinského územia. Historik prirovnáva túto realitu k prvej svetovej vojne: „Generáli obetovali desaťtisíce mužov za pár kilometrov bahna.“
Ukrajina sa naopak naučila radšej stiahnuť z menej dôležitých pozícií, než by mala bezhlavo riskovať životy svojich vojakov. Ruské útoky ostávajú krvavé a neefektívne, čo len prehlbuje kontrast medzi oboma armádami.
Víťazstvo v politike, nie na mape
Izraelský historik Yuval Noah Harari pripomína, že vojna je v podstate len pokračovaním politiky inými prostriedkami. Nejde teda len o to, kto ovládne väčší kus územia, ale o to, komu sa podarí presadiť svoje politické ciele a hodnoty. V tomto zmysle Rusko podľa neho utrpelo vážnu porážku – napriek obrovským stratám a zničenej infraštruktúre sa mu nepodarilo zlomiť Ukrajinu, ani ju donútiť k podriadenosti.
Kremeľ možno na mapách stále zaberá územia, no v reálnej politike prehráva. Krajina, ktorú chcel Vladimir Putin ponížiť a vtiahnuť späť do svojej sféry vplyvu, sa zjednotila viac než kedykoľvek predtým. Ukrajina dnes stojí pevne na strane Západu, jej občania sú presvedčenejší o potrebe demokracie a slobody než pred vojnou.
Zatiaľ čo ruské sily zastrašujú civilistov neustálymi raketovými a dronovými útokmi, Ukrajina dokazuje, že dokáže bojovať nielen na fronte, ale aj technologicky. Aj bez priameho nasadenia západných armád sa jej darí útočiť hlboko na ruskom území, zasahovať logistické centrá a vojenské základne stovky kilometrov od hraníc. Moderné technológie, autonómne drony a inteligencia zo Západu jej umožňujú prežiť a reagovať spôsobom, aký Rusko nečakalo.
Ďalšie články
Harari upozorňuje, že tento konflikt už dávno nie je len o líniách na mape, ale o morálnej a psychologickej sile. Kým Rusko investuje do šírenia strachu, Ukrajina investuje do budúcnosti a do presvedčenia, že sloboda má zmysel. „Skutočné víťazstvo nie je o počte kilometrov, ale o tom, kto získa srdcia ľudí,“ pripomína Harari vo svojich analýzach.
Spomienka, ktorá zostane
Podľa Harariho sa výsledok vojny nezapíše len do učebníc dejepisu, ale predovšetkým do kolektívnej pamäti ukrajinského národa. Rany z invázie, ničenia miest a civilných obetí budú formovať identitu celej krajiny na celé generácie. „Bez ohľadu na to, ako sa vojna ešte vyvinie, spomienka na inváziu a ruské zverstvá bude udržiavať ukrajinský patriotizmus po generácie,“ uzatvára Harari.
Z utrpenia sa tak stala nová národná legenda, ktorá posilnila ducha krajiny a zmenila spôsob, akým Ukrajinci vnímajú sami seba. Z kedysi rozdelenej spoločnosti sa stala pevná komunita, ktorá vie, že jej existencia nie je samozrejmosťou, ale výsledkom každodenného odporu.
Harari preto hovorí, že Putin môže získať územie, ale stratil Ukrajinu navždy. A v dejinách, ktoré si pamätajú nielen víťazov, ale aj ich morálne prehry, je to porážka, ktorú žiadna mapa nevymaže.
