V Berlíne sa v noci rokovalo dlho a bez ilúzií. Keď Volodymyr Zelenskyj po stretnutiach predstúpil pred médiá, tón bol jasný: Ukrajina už nehovorí len o trpezlivosti. Ak Moskva odmietne mierové návrhy, Kyjev je pripravený požiadať spojencov o tvrdší postup. A tentoraz má ísť o kroky, ktoré budú citeľné.
Tvrdší kurz ako odpoveď na odmietnutie mieru
Ukrajinský prezident po rokovaniach s americkými a európskymi partnermi v Berlíne oznámil, že Kyjev zvažuje ďalší tlak na Rusko. Ak Kremeľ odmietne návrhy, ktoré vznikajú v spolupráci Ukrajiny, USA a európskych lídrov, Ukrajina plánuje požiadať Spojené štáty o sprísnenie sankcií a zároveň o rozšírenie vojenskej pomoci.
Podľa Zelenského má ísť aj o zbrane dlhého doletu, ktoré by výrazne posilnili obranné schopnosti krajiny. Rozhovory označil za náročné, no dôležité. „Boli to ťažké diskusie, ale posunuli nás ďalej,“ naznačil prezident bez konkrétnych detailov.
foto:instagram
Vianočné prímerie ako test dobrej vôle
Zelenskyj zároveň potvrdil, že Ukrajina podporuje myšlienku dočasného vianočného prímeria, najmä pokiaľ ide o zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru. Tá je pre krajinu kľúčová najmä počas zimných mesiacov.
Na podobné prímerie vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Zatiaľ však nie je jasné, či Moskva na takýto návrh vôbec zareaguje.
Tlak na územné ústupky vyvoláva napätie
Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami zaznieva zo strany Spojených štátov tlak, aby Ukrajina zvážila stiahnutie časti svojich jednotiek z východnej Doneckej oblasti. Takýto krok by znamenal výrazný kompromis — a doma by pravdepodobne narazil na silný odpor verejnosti.
Zelenskyj v tejto otázke opäť zatiahol jasnú čiaru. Zdôraznil, že Ukrajina neuzná Donbas za ruské územie ani de iure, ani de facto. Odmietol tiež akékoľvek riešenia, ktoré by zahŕňali vytvorenie slobodnej ekonomickej zóny pod ruskou kontrolou. Územné ústupky označil za mimoriadne citlivú tému, no pre Kyjev zostávajú neprijateľné.
Rokovania s Trumpovými vyslancami a optimizmus z Washingtonu
V Berlíne prebehlo druhé kolo rokovaní medzi ukrajinskou delegáciou a americkými vyslancami prezidenta Donalda Trumpa — Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Zúčastnili sa aj viacerí európski lídri.
Ďalšie články
Trump po stretnutiach vyhlásil, že dohoda o ukončení vojny je podľa neho bližšie než kedykoľvek predtým. Zároveň zdôraznil, že Európa by mala zohrávať významnú úlohu pri poskytovaní bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Požiadavky Moskvy a varovanie expertov
Rusko podľa dostupných informácií požaduje aj odovzdanie častí Donbasu, ktoré jeho armáda nikdy plne nekontrolovala — ide približne o štvrtinu Doneckej oblasti a časť Luhanska. Pre Ukrajinu by to znamenalo nielen politickú porážku, ale aj stratu dôležitých obranných línií, ktoré dnes brzdia ruský postup.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov medzitým zopakoval, že bezpečnostné požiadavky Moskvy z decembra 2021 sú stále „relevantné“. Zahŕňajú napríklad stiahnutie síl NATO z krajín, ktoré vstúpili do Aliancie po roku 1997.
Bývalý veliteľ amerických síl v Európe Ben Hodges pred takýmto scenárom varuje. Podľa neho by akékoľvek ústupky len povzbudili Rusko k ďalším nárokom a ohrozili bezpečnosť celej strednej Európy.
Jedno je zatiaľ isté: pri rokovacom stole sa rozhoduje nielen o líniách na mape, ale aj o tom, aké hranice bude mať bezpečnosť Európy v nasledujúcich rokoch.
