V noci z 13. na 14. novembra dopadol na obytný dom v kyjevskom sídlisku Troješčyna ruský dron typu Šáhíd. Budovu, ktorú miestni poznali pod prezývkami „Černobyľ“ či „Staničný dom“, obývali predovšetkým bývalí zamestnanci elektrárne a ich rodiny.
Medzi nimi žila aj 79-ročná Natália Romanivna Chodemčuková, vdova po Valerijovi Iljičovi Chodemčukovi, staršom operátorovi čerpadiel 4. reaktora – mužovi, ktorý sa stal prvou obeťou černobyľskej havárie v roku 1986.
Valerijovo telo sa po výbuchu nikdy nenašlo. Pre mnohých zostal symbolom tých, ktorí v elektrárni zahynuli ešte predtým, než svet pochopil rozsah katastrofy. Natália bola jednou z posledných ľudí, ktorí tento príbeh uchovávali osobne.
Susedia ju poznali ako ženu, ktorá sa nikdy neodvrátila od minulosti
Útok dronom v bytovke spustil rozsiahly požiar. Záchranári Natáliu z trosiek dostali a s ťažkými popáleninami ju previezli do popáleninového centra.
Ukrajinský dobrovoľník Andrej Pastorek, pôsobiaci v oblasti Černobyľa, neskôr opísal, že aj napriek vážnym zraneniam bola pri vedomí a bojovala:
Pastorek uviedol, že ešte počas krátkej návštevy v nemocnici bola schopná komunikovať so známymi a „držala sa, aj keď utrpela popáleniny na takmer polovici tela“.
O niekoľko hodín neskôr, v noci z 14. na 15. novembra, však svojim zraneniam podľahla.
Posledné roky: tichý rituál v areáli elektrárne
Až do začiatku ruskej invázie chodievala Natália do Černobyľa pravidelne. Navštevovala pomník svojho manžela, ale aj samotný areál elektrárne, kde prežila veľkú časť života.
Pre mnohých predstavovala spojenie medzi érou sovietskeho jadrového priemyslu a súčasnosťou, ktorá sa stále vyrovnáva s jeho dôsledkami.
Ďalšie články
Pastorek zdôraznil, že pre ňu boli tieto návštevy akýmsi spojením s minulosťou – spôsobom, ako zostať s človekom, ktorého nikdy nemohla pochovať.
Príbeh rodiny, ktorú zasiahli dve katastrofy
Osud tejto rodiny akoby lemovali dejiny, ktoré sa vrátili v inej podobe. Valerij zahynul počas najväčšej jadrovej havárie moderných čias. Takmer o štyri desaťročia neskôr jeho manželka zomrela počas vojenského útoku, ktorý v Kyjeve zničil dom plný ľudí s rovnakou minulosťou.
Smrť Natálie Chodemčukovej tak nie je len tragédiou jednej rodiny, ale pripomienkou toho, ako sa staré rany vracajú, keď spoločnosť čelí novému násiliu. Jej príbeh sa zaradí medzi tie, ktoré ukazujú, že vojna nezasahuje len front, ale aj miesta, kde sa roky žilo v pokojnej spomienke na tých, ktorí odišli predčasne.
