Ako v mnohých rozpadajúcich sa vzťahoch, aj v prípade transatlantickej aliancie sa napätie hromadilo postupne: hádky, mlčanie, snaha zachovať si tvár na verejnosti. No hrozba Donalda Trumpa zaviesť tvrdé clá proti každému, kto mu bude brániť v anexii Grónska, sa pre európske vlády stala poslednou kvapkou.
Pre viaceré hlavné mestá je dnes rozvod s Amerikou prakticky nevyhnutný.
„Jedna hranica už bola prekročená“
V súkromí európski diplomati Trumpove kroky označujú za „šialené“ a „nepredvídateľné“. Jeho tlak na Dánsko kvôli Grónsku vnímajú ako nevyprovokovaný útok proti spojencovi.
„Myslím, že je to vnímané ako krok príliš ďaleko,“ priznal jeden z diplomatov. „Európa bola často slabá voči Trumpovi. Ale aj slabosť má svoje hranice.“

Podľa vysokopostavených predstaviteľov sa čoraz jasnejšie ukazuje, že Spojené štáty už nie sú spoľahlivým obchodným ani bezpečnostným partnerom.
„Čakanie, že sa to zmení, už nie je riešením. Musíme sa pripraviť na novú realitu,“ uviedol vysoký európsky predstaviteľ.
Koniec starého Západu?
Ak sa trend nezmení, čaká Západ zásadná geopolitická prestavba, ktorá môže narušiť globálnu rovnováhu síl. Následky by boli ďalekosiahle:

foto: secgennato
- eskalácia obchodných vojen,
- oslabenie NATO,
- zvýšené bezpečnostné riziká pre Európu,
- a zároveň oslabenie americkej vojenskej projekcie v Afrike a na Blízkom východe.
Bez európskych základní, letísk a logistickej podpory by sa americká vojenská sila výrazne obmedzila.
Zrod „koalície ochotných“
Paradoxne, Európa sa už dnes učí fungovať bez USA. Skupina 35 štátov — tzv. koalícia ochotných podporujúcich Ukrajinu — spolupracuje bez amerického vedenia čoraz efektívnejšie.
Národní bezpečnostní poradcovia sú v neustálom kontakte, vlády si zvykli hľadať multilaterálne riešenia v svete, kde je Trump skôr problém než opora.

Politici si píšu v skupinovom chate
Vznikla aj neformálna skupina lídrov známa ako Washington Group. Patria do nej:
- Keir Starmer (Veľká Británia),
- Emmanuel Macron (Francúzsko),
- Friedrich Merz (Nemecko),
- Ursula von der Leyenová,
- Alexander Stubb (Fínsko),
- Giorgia Meloniová (Taliansko),
- a Volodymyr Zelenskyj.
Títo lídri si pravidelne píšu v spoločnom chate, kde koordinujú reakcie na Trumpove vyhlásenia.
„Je to rýchle, osobné a veľmi efektívne. Ukazuje to, aké dôležité sú dnes osobné vzťahy medzi lídrami.“
Ukrajina ako jadro novej bezpečnosti
Ukrajina sa v tomto zoskupení javí ako najviac militarizovaný a bojovo skúsený štát:
- obrovská armáda,
- vyspelá dronová výroba,
- reálne skúsenosti z moderného konfliktu.
Ak by sa jej vojenská sila spojila s Francúzskom, Nemeckom, Poľskom a Britániou, vznikol by bezpečnostný blok porovnateľný s NATO — ale bez americkej dominance.

foto: secgennato
Nová európska armáda?
V Bruseli sa rozbiehajú konkrétne plány:
- stála európska armáda s 100 000 vojakmi,
- Európska bezpečnostná rada,
- nová Európska bezpečnostná stratégia,
- cieľ: schopnosť brániť sa samostatne do roku 2030.
Grónsko ako bod zlomu
Trumpova hrozba voči Grónsku definitívne zmenila tón Európy. Aj zdržanlivý Starmer označil Trumpove vyhrážky za „nesprávne“ — a to priamo v telefonáte s prezidentom.
„Európa bude stáť pevne pri ochrane Grónska,“ vyhlásila Ursula von der Leyenová.
Európa na križovatke
Európa dnes stojí pred historickou voľbou:
👉 Buď zostane závislá na nepredvídateľnom partnerovi,
👉 alebo si vybuduje vlastnú bezpečnostnú a politickú identitu.
Rozvod s Amerikou by bol bolestivý — ale pre mnohých už nevyhnutný.