Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov označil parlamentné voľby v Moldavsku, ktoré sa konali v nedeľu, za „podvodné a zmanipulované“. Tvrdí, že prezidentka Maia Sanduová vedie otvorene protiruskú politiku. Svoje obvinenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi.
Víťazstvo proeurópskej strany
V krajine s približne 2,5 milióna obyvateľmi zvíťazila proeurópska Strana akcie a solidarity (PAS) vedená Sanduovou, ktorá získala 50,2 % hlasov. Druhé miesto obsadil proruský Vlastenecký blok so ziskom približne 24,2 % voličov. Výsledok bol pre proeurópsky tábor omnoho výraznejší, než predpovedali prieskumy.
Napätie medzi Kišiňovom a Moskvou
Sanduová aj moldavská vláda v posledných rokoch opakovane obviňujú Rusko zo zasahovania do vnútorných záležitostí, šírenia dezinformačných kampaní a pokusov o zvrhnutie vlády.
Pred samotnými voľbami úrady v Kišiňove zakázali proruskú stranu Veľké Moldavsko pre podozrenia z nelegálneho financovania a z hlasovania vyradili aj uskupenie Srdce Moldavska, ktoré bolo súčasťou proruského bloku.
Reakcia z Moskvy
Lavrov tvrdí, že voľby boli zmanipulované:
„Maia Sanduová sa už dávno stala jedným z hlasateľov protiruskej rétoriky. Voľby – podvodné. Ja sa dokonca divím, ako možno tak otvorene manipulovať s hlasmi voličov,“ uviedol.
Na jeho slová nadviazal aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý vyhlásil, že Moskva zatiaľ výsledok volieb nebude hodnotiť. Obvinil však moldavské úrady z toho, že Moldavanom žijúcim v Rusku bránili v účasti, keďže pre nich boli otvorené iba dve volebné miestnosti.
Moldavsko a dlhodobý problém Podnesterska
Moldavsko, malá postsovietska krajina medzi Rumunskom a Ukrajinou, patrí medzi najchudobnejšie štáty Európy, no zároveň aj medzi tie najzraniteľnejšie. Od svojho vzniku v roku 1991 čelí zamrznutému konfliktu v Podnestersku – úzkom páse územia na východe krajiny, ktorý sa už tri desaťročia správa ako samostatný štát.
Podnesterská Moldavská republika vyhlásila nezávislosť krátko po rozpade ZSSR, no nik ju oficiálne neuznal. Vládne tam proruský režim podporovaný Moskvou a ruským vojenským kontingentom, ktorý Kremeľ označuje za „mierové sily“. Moldavsko a Západ to však vnímajú ako porušenie suverenity a prekážku na ceste do Európskej únie.
Konflikt vznikol, keď sa ruskojazyčné obyvateľstvo obávalo priblíženia Moldavska k Rumunsku. V roku 1992 prerástlo napätie do ozbrojeného stretu, ktorý si vyžiadal stovky obetí. Boje ukončila ruská intervencia – a jej vojaci tam zostali dodnes.
Odvtedy sa situácia stabilizovala, no politické riešenie chýba. Podnestersko funguje ako de facto štát s vlastnou menou, políciou aj hranicami, no ekonomicky závisí od Ruska. Moskva tým udržuje vplyv a brzdí moldavské reformy.
Ďalšie články
Zatiaľ čo Kišiňov sa snaží priblížiť k EÚ, Podnestersko zostáva pozostatkom sovietskej éry – s Leninovými sochami a proruskou propagandou. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa región opäť dostal do pozornosti, keďže leží len niekoľko desiatok kilometrov od Odesy.
Západ varuje, že ruské jednotky môžu predstavovať bezpečnostnú hrozbu pre Moldavsko aj Ukrajinu. Prezidentka Maia Sandu opakovane žiada Moskvu o ich stiahnutie, no tá to odmieta s odvolaním na „udržiavanie mieru“.
Po viac ako tridsiatich rokoch zostáva konflikt zamrznutý, no nebezpečne živý. Podnestersko je symbolom stretu Moskvy so Západom a pripomienkou, že boj o smerovanie Moldavska ešte zďaleka neskončil.
