Choroba vyjde firmy drahšie. Štát im posúva bremeno o štyri dni
Od januára čaká slovenských zamestnávateľov zmena, ktorá mnohým nepridá na pokoji. Štát sa opäť zbavuje časti svojej zodpovednosti – chorobu zamestnancov po novom zaplatia firmy o štyri dni dlhšie. Kým doteraz nastupovala Sociálna poisťovňa po desiatich dňoch PN, po novom to bude až po dvoch týždňoch.
Dva týždne na pleciach firiem
Z pohľadu zamestnanca sa nič dramatické nemení – peniaze mu stále prídu od zamestnávateľa. No pre firmy to znamená vyššie výdavky a menej istoty. Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr hovorí, že ide len o „technickú zmenu“. V praxi však pôjde o tisíce eur mesačne, najmä pre podniky s vyšším počtom zamestnancov.
Niektoré firmy už teraz preplácajú maródky nad rámec zákona. Iné sa boja, že každá dlhšia PN sa zmení na finančný problém. Podľa odhadov si dnes plnú náhradu počas choroby môže dovoliť len asi osem percent zamestnávateľov informuje portál tvnoviny.sk.
Kontroly pribúdajú, dôvera ubúda
Nové pravidlá dávajú zamestnávateľom väčšiu právomoc kontrolovať chorých. Len tento rok prebehlo takmer 1 500 kontrol a v niektorých prípadoch sa ukázalo, že PN bola len „papierová“. Pokuty sú symbolické – 25 eur – no môžu prísť aj požiadavky na vrátenie celej sumy.

Na papieri to znie spravodlivo. V praxi však takéto opatrenia môžu ešte viac naštrbiť vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Slovenská pracovná kultúra totiž už teraz balansuje medzi nedôverou a prepracovanosťou. A pre mnohých bude mať každé zakašľanie pachuť podozrenia.
Opakovaná PN už len so súhlasom úradu
Zásadná zmena prichádza aj pre lekárov. Ak sa pacient po ukončení PN necíti dobre a do siedmich dní potrebuje novú, lekár už nebude môcť konať sám – musí požiadať posudkového lekára Sociálnej poisťovne.
„Ak do siedmich dní ošetrujúci lekár chce tomu istému pacientovi opätovne vypísať PN-ku, potrebuje na to najprv súhlas posudkového lekára Sociálnej poisťovne,“ vysvetľuje Martin Kontúr.
To znamená, že ak vás poisťovňa uzná za schopného práce, ďalší týždeň máte smolu – aj keby ste dostali úplne inú diagnózu.
Lekári sa búria: štát im neverí
Lekárska obec sa proti novému systému ostro postavila. Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov SR, hovorí otvorene: „Ja to vnímam tak, že posudkoví lekári sú mnohokrát nevyškolení ako posudkoví lekári. Oni vidia len tú práceneschopnosť, dĺžku práceneschopnosti. Nevidia, čo sa s pacientom deje, ako dlho čaká na vyšetrenia, ako dlho má nejaké prestoje.“
Lekári tvrdia, že štát im berie dôveru a z ich rozhodnutí robí administratívny proces. Akoby z medicíny pomaly mizla ľudskosť a zostával len formulár.
A majú pravdu – ak systém hovorí lekárovi, že jeho úsudok musí potvrdiť úradník, vysiela to veľmi jasný signál: „Neveríme ti.“
Poisťovňa: chránime systém pred zneužívaním
Sociálna poisťovňa sa bráni. Tvrdí, že nové pravidlá sú reakciou na zneužívanie PN-iek, ktoré sa v posledných rokoch vymklo kontrole. „Zistili sme, že niektorí ošetrujúci lekári vypisovali po niekoľkých dňoch opätovne PN-ky ľuďom, ktorí ich nepotrebovali,“ uvádza poisťovňa.

V roku 2024 ich bolo takmer 15-tisíc, pričom štvrtina z nich bola podľa úradníkov neopodstatnená.
Áno, systém treba kontrolovať. Ale otázkou je, či na to musí doplácať pacient, ktorý sa po ťažkej chrípke jednoducho vrátil do práce priskoro.
Pacienti medzi dvoma svetmi
Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, upozorňuje, že zmena môže byť nebezpečná. „A čo keď sa pacientov stav zhorší a bude akútny? Môže mu prasknúť perforovaný žalúdočný vred. Môže dostať infarkt. Čo v takýto časoch?“ pýta sa.
Jej slová triafajú podstatu problému: Slovensko opäť stavia byrokraciu pred človeka. Zatiaľ čo štát bojuje proti fiktívnym PN-kam, tí skutočne chorí môžu zostať bez pomoci.
Viac neistoty pre všetkých
Ako dlho bude poisťovňa schvaľovať opakovanú PN-ku? Budú existovať výnimky pre urgentné prípady? Odpovede zatiaľ chýbajú.
Jasné je len jedno – od januára sa choroba na Slovensku ešte viac skomplikuje. Firmy zaplatia viac, lekári stratia autonómiu a pacienti získajú nové prekážky.
Možno sa tým ušetrí pár miliónov. No zároveň to hrozí tým, že ľudia začnú chodiť do práce chorí – nie preto, že chcú, ale preto, že sa boja systému. A to je tá najdrahšia daň, akú môže krajina zaplatiť.