Žilinka pred výborom: napätie na prokuratúre sa mení na politický zápas
Krátko po tom, ako generálny prokurátor Maroš Žilinka predstúpil pred parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť, bolo jasné, že nejde o bežné zasadnutie. V miestnosti sa stretli dve verzie reality – tá, ktorú predkladá žilinský krajský prokurátor Tomáš Balogh, a tá, ktorú Žilinka označuje za „vymyslené tvrdenia“. Po vystúpení generálny prokurátor jednoducho vstal a odišiel. Napätie zostalo.
K sporu pritiahla pozornosť séria listov z regionálnej prokuratúry, ktoré otvorili otázku, či sa vo vnútorných sporoch prokuratúry nezačala miešať politika. Reakcie poslancov naznačili, že tento súboj budú interpretovať každý po svojom.
Výbor, ktorý mal priniesť odpovede, otvoril nové otázniky
Do parlamentu dorazili listy s vážnymi obvineniami. Krajský prokurátor Tomáš Balogh v nich tvrdí, že generálny prokurátor mal zasahovať do citlivých, politicky exponovaných spisov. V druhom liste, ktorý dorazil priamo počas rokovania, dokonca naznačil, o aké kauzy by mohlo ísť – spisy, v ktorých vystupujú osoby označované ako J. G. a S. Ch.
Výbor viedol Richard Glück (Smer-SD), ktorý zvolanie schôdze bránil tým, že po doručení Baloghovej korešpondencie „nemal inú možnosť“. Tvrdí, že by rovnako konal pri akomkoľvek inom prokurátorovi.
Žilinka jeho argumenty odmieta. Podľa neho ide o tlak na Generálnu prokuratúru a pokus zasahovať „do politicky citlivých konaní aj do personálnych vecí“.
Žilinka: Prokuratúru nebudem nechávať zhadzovať
Generálny prokurátor pred poslancami pôsobil rozhodne. Obvinenia z akýchkoľvek zásahov odmietol a zdôraznil, že vnútorné konflikty nebudú riešiť politici.
„Nedopustím dehonestáciu prokuratúry SR, znižovanie vážnosti prokuratúry SR ako orgánu ochrany práva v očiach verejnosti, a to na základe absolútne nepodložených, klamlivých, často aj vymyslených tvrdení či dokonca domnienok,“ povedal.
Podobne kategoricky poprel tvrdenie, že by prokurátorovi Baloghovi „kryl chrbát“, alebo že by sa akýmkoľvek spôsobom miešal do jeho spisov.
Ďalšie články
Po vystúpení z miestnosti odišiel a Baloghovi či iným prokurátorom nedal možnosť vystúpiť.
Opozícia cíti pokus o odvolanie generálneho prokurátora
Na rokovanie reagovala najmä opozícia, podľa ktorej vláda a jej zástupcovia v parlamente vytvárajú atmosféru, v ktorej sa niekto chce „elegantne zbaviť“ Žilinku.
Poslanec Gábor Grendel (Slovensko – Za ľudí) povedal, že tlak na generálneho prokurátora podľa neho nie je náhodný: „Aby sme v tom mali jasno. Niekto sa chce zbaviť generálneho prokurátora. Najprv sa o to pokúšali po dobrom, presadením doživotnej renty. Tento spôsob nevyšiel, tak to skúšajú inak.“
V SaS vidia celý spor ako boj vo vnútri prokuratúry, do ktorého vláda nemá čo zasahovať. Juraj Krúpa označil zasadnutie za „politický debakel koalície“ a tvrdí, že výbor nemá kompetenciu preverovať personálne rozhodnutia generálneho prokurátora.
Progresívne Slovensko upozorňuje na limity výboru
Poslankyňa Irena Bihariová (PS) spochybnila samotný význam Baloghových listov. Podľa nej píšu o „nezákonných postupoch“, ale bez konkrétností, ktoré by výbor mohol reálne preskúmať.
Pripomenula, že poslanci už dostali Baloghove tri listy. Ani to podľa nej nič nemení na tom, že výbor nie je orgán, ktorý má právomoc riešiť vnútorný spor na prokuratúre.
Glück však tvrdí, že mu prekáža práve rozsah moci, ktorú má generálny prokurátor. Podľa neho je taká veľká, že „nie je možné konfrontovať pôvodcov závažných informácií“.
Spory zostávajú otvorené. A kauzy tiež
Uprostred politických komentárov a protichodných vyjadrení zostáva jedna zásadná rovina: dôvera vo fungovanie prokuratúry. Baloghove listy naznačujú, že spory vo vnútri inštitúcie sa prehlbujú. Žilinka tvrdí, že ide o útoky plné nepravdivých tvrdení.
Naznačené kauzy, pri ktorých sa spomínajú osoby J. G. a S. Ch., môžu celý príbeh posunúť ešte o krok ďalej. Bez ohľadu na to, kto má pravdu, je už teraz jasné, že konflikt nabral politický rozmer.
A výbor, ktorý mal priniesť objasnenie, zatiaľ iba ukázal, ako hlboko sa celý spor zarezáva do slovenskej politiky.
