Richard Sulík sa po mesiacoch mimo domácej politiky znovu ozval. Namiesto pokojného návratu však narazil na tvrdú realitu – ostrú verejnú kritiku od človeka, ktorý mu kedysi stál blízko. Ivan Mikloš, bývalý minister financií a Sulíkov dlhoročný spojenec, tentoraz nezvolil diplomatický tón. Jeho slová pôsobia skôr ako definitívne rozlúčenie než ako polemika píše 1pluska.sk.
Návrat, ktorý spustil lavínu
Sulík sa po niekoľkomesačnej ceste po Ázii a Austrálii v lete 2025 opäť objavil v médiách. Absolvoval sériu rozhovorov, komentoval politické dianie a znovu otvoril témy, ktoré ho sprevádzali počas celej kariéry – od vzťahu k Rusku až po význam ústavných zmien. Práve tieto vystúpenia však vyvolali silnú reakciu.
Medzi najvýraznejšími kritikmi bol Ivan Mikloš. V blogu s názvom „Ešte raz (a azda naposledy) o Sulíkovi“ vysvetľuje, prečo sa rozhodol ozvať práve teraz. Dôvod je podľa neho jednoduchý: Sulík síce formálne opustil aktívnu politiku, no stále nesie titul čestného predsedu SaS. A to mu podľa Mikloša dáva váhu, ktorú nemožno ignorovať.
Kedysi jeden tím, dnes ostrý rozchod
Vzťah oboch mužov má dlhú históriu. V čase vlády Ivety Radičovej stáli na jednej strane barikády – Mikloš ako minister financií, Sulík ako predseda parlamentu. Spájal ich reformný étos a snaha posunúť pravicu k ekonomickej racionalite.
Ich spolupráca sa obnovila počas pandémie, keď bol Sulík ministrom hospodárstva a Mikloša prizval ako poradcu do krízovej rady. Tento model však nevydržal dlho. Zlom prišiel v januári 2022, keď Sulík v rozhovore pre Pravdu spochybnil význam sankcií voči Rusku a zľahčoval anexiu Krymu. Reakcia bola okamžitá – a verejná.
„Minulý týždeň v stredu som mu oznámil, že ukončujem svoje členstvo v jeho krízovej rade ministra hospodárstva. Dôvody azda v súvislosti s témou tohto článku ani nemusím vysvetľovať,“ napísal vtedy Mikloš. Od tej chvíle sa ich cesty definitívne rozišli.
Ústup zo scény a jasný signál zo SaS
Nasledujúce roky neboli pre Sulíka priaznivé. V roku 2024 sa vzdal poslaneckého mandátu a vedenie SaS odovzdal Branislavovi Gröhlingovi. V strane mu zostala už len symbolická funkcia bez reálneho vplyvu.
Gröhling neskôr poslal jasný odkaz: „Za mňa ako predsedu SaS nebude Richard Sulík na kandidátke. Ak má strana rásť a nedržať sa pri 7 %, musíme spraviť tento krok.“ Aj tým naznačil, že SaS sa snaží odstrihnúť od vlastnej minulosti.
„Nepravdivé, pomýlené a nebezpečné“
Miklošova najnovšia kritika je však tvrdšia než čokoľvek predtým. V texte reaguje na Sulíkovu mediálnu aktivitu po návrate zo zahraničia a otvorene spochybňuje jeho verejné vystupovanie.
Ďalšie články
„Primárne nie preto, že sú pomýlené alebo nepravdivé, ale preto, že sú šírené človekom, ktorý je stále čestným predsedom SaS,“ píše Mikloš o Sulíkových názoroch. Neskôr pritvrdzuje ešte viac: „Jeho viaceré názory na veľmi dôležité témy… sú nielen nepravdivé a pomýlené, ale potenciálne aj veľmi nebezpečné.“
Osobitne sa zastavuje pri Sulíkovom postoji k zmene ústavy, ktorú bývalý líder SaS zľahčoval a označoval za nepodstatnú. Mikloš s tým nesúhlasí a upozorňuje, že existujú „minimálne dve zásadné, takrečeno fundamentálne príčiny, prečo to problém je“.
Politická bodka?
Mikloš medzi riadkami naznačuje, že problémom už nie je len rozdielny názor, ale otázka zodpovednosti. Ak Sulík podľa neho nerozumie dôsledkom zásadných politických krokov, je to vážne. Ak im rozumie a napriek tomu ich zľahčuje, je to ešte horšie.
Pre Richarda Sulíka tak môže ísť o viac než len ostrú kritiku bývalého kolegu. Môže to byť signál, že aj posledné mosty s politickými spojencami sa definitívne spálili – a že jeho návrat na scénu už nemá kam viesť.
