Referendum bez kľúčovej otázky mení politickú hru
Rozhodnutie, ktoré malo otvoriť priestor pre verejnú diskusiu, napokon vyvolalo opačný efekt. Referendum vyhlásené na leto síce bude, no bez otázky, ktorá mala najväčší politický náboj – o predčasných voľbách. Práve tento krok teraz rozdeľuje opozíciu a otvára spor o to, kde sa končia právomoci prezidenta.
Mimoparlamentná strana Demokrati reaguje ostro. Tvrdí, že zásah prezidenta pripravil občanov o možnosť rozhodnúť o smerovaní krajiny. Spor sa preto presúva na Ústavný súd SR.
Spor o pravidlá, nie len o politiku
Predseda Demokratov Jaroslav Naď označil postup prezidenta za precedens. Podľa neho hlava štátu nemala sama vyhodnotiť otázku ako protiústavnú, ale mala ju posunúť na posúdenie sudcom.
„Toto arogantné stanovisko bolo studeným závanom mečiarizmu,“ vyhlásil Naď.
Strana tvrdí, že právne názory na ústavnosť otázky nie sú jednoznačné. Práve preto považuje obídenie súdu za problém, ktorý presahuje aktuálnu politickú situáciu.
Prezident stavil na istotu
Prezident Peter Pellegrini vyhlásil referendum na 4. júla, no len s dvomi otázkami. Tie sa týkajú zrušenia doživotnej renty a návratu špeciálnej prokuratúry aj NAKA.
Otázku o skrátení volebného obdobia odmietol zaradiť s odvolaním na ústavu. Opiera sa pritom o skoršie rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý podobné pokusy v minulosti označil za protiústavné.
Tým však zároveň zvolil iný postup než jeho predchodkyňa Zuzana Čaputová, ktorá v podobnej situácii požiadala súd o výklad.
Opozícia hľadá spoločnú reč
Zvyšné dve otázky referenda napriek sporu nezostávajú bez politickej podpory. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka už avizoval koordináciu s Demokratmi.
Ďalšie články
Naopak, časť opozície rozhodnutie prezidenta neprekvapilo. Podpredseda KDH Viliam Karas upozorňuje, že bez zmeny ústavy je referendum o predčasných voľbách dlhodobo problematické.
Referendum ako test dôvery
Celý spor však nie je len o jednej otázke. Ukazuje limity referend na Slovensku – nielen právne, ale aj politické. Aby boli výsledky záväzné, musí sa na hlasovaní zúčastniť viac než polovica voličov, čo sa dlhodobo nedarí.
Aj preto teraz nejde len o obsah referenda, ale o dôveru v samotný proces. Rozhodnutie prezidenta môže ovplyvniť, či ľudia budú považovať referendum za reálny nástroj moci, alebo len za politický signál bez väčšieho dopadu.
Referendum má prísne pravidlá a slabú účasť
Referendá na Slovensku síce pôsobia ako silný nástroj priamej demokracie, v praxi však narážajú na prísne podmienky. Na ich vyhlásenie treba minimálne 350-tisíc podpisov, no ešte náročnejšie je dosiahnuť platnosť výsledku.
Ústava totiž vyžaduje účasť nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov. Práve tento limit sa ukazuje ako kľúčová prekážka. Väčšina referend v histórii Slovenska stroskotala práve na nízkej účasti, nie na samotnom výsledku hlasovania.
Aj preto politické strany často využívajú referendum skôr ako mobilizačný nástroj alebo spôsob, ako otvoriť tému, než ako reálnu cestu k zmene zákonov. Aktuálne hlasovanie tak môže byť skôr testom nálad v spoločnosti než priamym zásahom do fungovania štátu.
