Vo štvrtok večer sa v dvoch mestách stretli mladí ľudia, ktorí sa rozhodli konať mimo univerzitných štruktúr aj politických strán. Namiesto petícií či otvorených listov volia verejné zhromaždenie. Pre časť študentov ide o spôsob, ako si overiť, či má ich hlas v súčasnej spoločenskej debate ešte váhu.
Od spontánnych reakcií k spoločnému postupu
Zoskupenia, ktoré stoja za protestmi, vznikali nezávisle od seba. Teraz sa však prvýkrát objavujú pod spoločnou organizačnou strechou. Organizátori hovoria o potrebe prekročiť hranice jednotlivých miest a vytvoriť sieť, ktorá by dokázala reagovať koordinovane.
V jednom zo stanovísk uvádzajú, že sa snažia „zmobilizovať študentov a študentky v každom kúte Slovenska“ a postupne vybudovať hnutie s formulovanými požiadavkami smerom k vláde.
Prečo Bratislava a Žilina
Prvé verejné vystúpenia sa uskutočnili na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a pred Novou synagógou v Žiline. Výber miest má podľa organizátorov praktický aj symbolický rozmer – ide o dostupné verejné priestory, ktoré sú dlhodobo spájané s občianskymi aktivitami.
Hodnoty ako východisko, nie program
Študenti zatiaľ nepredstavujú konkrétny politický program. Opierajú sa skôr o rámec hodnôt, ktoré považujú za ohrozené alebo oslabované. Spomínajú demokraciu, ľudské práva, environmentálnu zodpovednosť a zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska v Európskej únii a NATO.
Test, ktorý sa ešte len začína
Na organizácii protestov sa podieľali iniciatívy Študentstvo za Otvorenú Kultúru!, Študentská klubovňa v Žiline a novovzniknutý Študentský protest.
Či sa im podarí osloviť širší okruh mladých ľudí a udržať spoluprácu aj po prvých zhromaždeniach, zostáva otvorené. Už samotný pokus o spoločný postup však naznačuje, že časť študentov nechce zostať len pasívnym pozorovateľom politického diania.
