Od roku 2026 si slovenské domácnosti siahnu hlbšie do vrecka. Ceny elektriny, plynu aj tepla majú stúpnuť o stovky eur ročne, no štát už chystá záchrannú sieť – tzv. energopomoc, ktorá má dopady zdražovania zmierniť.
Podľa odhadov by bez nej zaplatila priemerná domácnosť za teplo až o 310 eur viac, v prípade plynu dokonca o 448 eur.
Kľúčové rozhodnutia prídu až koncom roka
Ministerstvo hospodárstva už dokončuje prípravy systému, no definitívne číselné parametre zatiaľ chýbajú.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) musí totiž do 30. novembra 2025 určiť maximálne ceny energií, od ktorých sa odvíja výpočet podpory. Až potom bude možné presne stanoviť, kto na ňu dosiahne.
Ministerka Denisa Saková avizovala, že vláda chce príslušné nariadenie schváliť ešte v novembri a verejnosť by sa mala detailné informácie dozvedieť pred Vianocami.
Pomoc bude podľa nej automatická – domácnosti nemusia nič vybavovať. Ak by sa niekto medzi oprávnených nedostal omylom, bude môcť podať reklamáciu na okresnom úrade alebo cez call centrum.
Ako bude vyzerať pomoc v praxi
Podpora sa bude líšiť podľa typu energie.
Pri elektrine sa má dotácia premietnuť priamo do zálohových platieb – vďaka dohode s dodávateľmi, ktorí majú cenu udržať na 73 eur za megawatthodinu. Odhadovaný nárast nákladov by tak štát pokryl ešte predtým, než sa prejaví na faktúrach.
V prípade plynu bude systém podobný – úľava sa objaví priamo na účtoch.
Zložitejšie to bude pri centrálnom vykurovaní.
Keďže správcovia domov nie sú priamymi dodávateľmi tepla, domácnosti dostanú energošeky. Ich výška sa bude odvíjať od ceny tepla v lokalite, spotreby a veľkosti bytu. Rovnaký mechanizmus sa použije aj pri bytovkách s vlastnou kotolňou.
Ďalšie články
Podľa odhadov ministerstva by sa pomoc mala týkať až 90 percent slovenských domácností, pričom presná výška príspevku bude určená podľa tzv. bonity – ukazovateľa, ktorý zohľadňuje príjem aj počet členov domácnosti.
Kritici: štát pomáha aj tým, ktorí to nepotrebujú
Rozsah plánovanej podpory vyvolal diskusiu medzi ekonómami aj opozíciou. Kritici tvrdia, že takmer plošný systém je neefektívny a finančne náročný. Odhadované náklady štátu presahujú 435 miliónov eur ročne.
Podľa analytikov by bolo rozumnejšie zamerať pomoc len na nízkopríjmové rodiny či seniorov, čím by sa ušetrili stovky miliónov. Upozorňujú aj na paradox: štát na jednej strane hovorí o konsolidácii rozpočtu a zvyšuje dane či odvody, no na druhej strane dotuje energie aj bohatším domácnostiam.
„Takéto opatrenia síce tlmia šok zo zdražovania, ale zároveň oslabujú motiváciu ľudí investovať do úspor energie,“ hovoria odborníci z energetického sektora.
Pomoc alebo dočasná záplata?
Energopomoc má byť prvou veľkou reformou tohto typu po dvoch rokoch štátnych zásahov do cien energií. Otázkou však zostáva, ako dlho ju bude štát schopný financovať a či prinesie skutočné riešenie, alebo len oddiali dopady rastúcich cien.
Isté je jedno: od roku 2026 čaká väčšinu Slovákov nový účet za energie – aj s podpisom štátu.
