Na poliach okolo Považia sa tento rok mnohí farmári rozhodujú, čo zasiať namiesto cukrovej repy. Nie preto, že by chceli meniť plány – ale preto, že ich k tomu dotlačila realita. V roku 2026 sa totiž definitívne zastaví výroba cukru v závode, ktorý bol viac než storočie prirodzeným odberateľom ich úrody.
Pre región to nie je len koniec jednej fabriky. Je to pretrhnutie reťazca, ktorý spájal poľnohospodárov, spracovateľov aj miestnych zamestnancov.
Miestni strácajú partnera, nie značku
V meste Trenčianska Teplá sa cukor varí od roku 1901. Teraz sa má výrobná kapitola uzavrieť. Spoločnosť Považský cukor prestáva kontrahovať repu a samotná fabrika sa premení na obchodno-logistické centrum.
Pre bežného spotrebiteľa sa možno veľa nezmení – cukor v obchodoch zostane. Pre pestovateľov však áno: prichádzajú o stabilného odberateľa, s ktorým rátali celé dekády. Namiesto dlhodobých zmlúv ich čaká hľadanie nových trhov alebo úplná zmena štruktúry výroby.
A to všetko v čase, keď je poľnohospodárstvo pod tlakom cien energií, vstupov aj počasia.
Polovica pracovných miest preč, repa bez domova
Zmena smerovania podniku sa dotkne aj ľudí priamo v závode. Prechod z výroby na logistiku znamená, že približne polovica zamestnancov príde o prácu. Technológovia, údržbári či sezónni pracovníci z kampane už nebudú potrební v takom rozsahu.
Firma hovorí o zodpovednom prístupe ku komunite, no konkrétne parametre sociálnych balíkov zatiaľ nezverejnila. Isté je len jedno: sklady a kancelárie neabsorbujú rovnaký počet ľudí ako plnohodnotná výroba.
Pre región, ktorý si na cukrovarnícku tradíciu zvykol viac než storočie, ide o citeľný zásah.
Čísla zvíťazili nad tradíciou
Majiteľ závodu, nemecká skupina Nordzucker Group, tvrdí, že rozhodnutie je konečné. Podľa jej analýz sa na Slovensku dlhodobo nedarí zabezpečiť stabilné objemy ani kvalitu cukrovej repy. Výsledkom sú výkyvy, ktoré znemožňujú plánovanie a tlačia výrobu do straty.
Ďalšie články
Centrála otvorene hovorí, že bez neustáleho dotovania by sa prevádzka neudržala – a dotovať ju odmieta. Aj preto sa výroba presúva tam, kde je repa dostupnejšia a efektivita vyššia.
Predseda predstavenstva Michal Abelovič opisuje krok ako „novú kapitolu“: z Považia sa má stať distribučný uzol pre juhovýchodnú Európu. Cukor sa tu bude baliť a rozvážať, nie vyrábať.
Slabé miesto systému, nie izolovaný prípad
Príbeh Trenčianskej Teplej nie je len o jednej firme. Ukazuje, ako rýchlo sa môže rozpadnúť lokálny potravinový reťazec, keď sa spojí nestabilná produkcia s tlakom na globálnu efektivitu.
Európsky cukrovarnícky priemysel sa roky koncentruje do väčších, ziskovejších celkov. Menšie krajiny s kolísavou surovinovou základňou v tomto zápase ťahajú za kratší koniec. Slovensko tak neprichádza iba o výrobnú linku – prichádza o kus potravinovej sebestačnosti a o dlhodobého partnera pre svojich farmárov.
Otázka dnes neznie, kde sa bude baliť cukor. Skutočná otázka je, čo budú pestovať ľudia na poliach, keď ich tradičný odberateľ zmizne. A kto preberie zodpovednosť za regióny, ktoré ostanú po takýchto „nových kapitolách“ prázdnejšie.
