Politická noc, v ktorej sa lámali nervy
V utorok večer sa v parlamente odohrala scéna, ktorú si poslanci budú pamätať dlho. Krátko pred polnocou koalícia presadila, aby sa o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov rokovalo v zrýchlenom režime. Opozícia to označila za bezprecedentný krok, v sále sa zvýšili hlasy a napätie prerástlo do otvoreného konfliktu.
Najvýraznejšie na to reagoval Alojz Hlina (SaS), ktorý sa márne pokúšal dostať k slovu. Jeho výkrik „Banda jedna. To vás bude mrzieť…“ sa niesol plénom ešte aj po tom, čo predsedajúci rozpravu ukončil.
Expresné hlasovanie, ktoré rozvírilo politickú scénu
Koalícia rozhodla rýchlo: zo 122 prítomných zákonodarcov zahlasovalo 77 za to, aby sa návrh prerokoval skrátene. Tým sa otvorila cesta k tomu, aby úrad, ktorý dnes chráni aj vyšetrovateľov známych ako „čurillovci“, prestal existovať už v najbližších týždňoch.
Diskusia bola minimálna. Vládni poslanci sa počas dňa obmedzili na krátke faktické poznámky a zdržanlivé reakcie. Jediný plnohodnotný prejav z koaličných lavíc predniesol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), ktorý návrh oficiálne uviedol.
Minister svoju argumentáciu postavil na údajnom ohrození práv obetí trestných činov a oznamovateľov. Z papiera čítal:
„Dôvodom na skrátené legislatívne konanie je hroziace ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.“
Podľa Šutaja Eštoka je doterajší model nastavený zle a znevýhodňuje najmä zamestnávateľov, ktorí podľa neho nemajú dostatočné možnosti brániť sa pri sporoch s chráneným oznamovateľom.
Opozícia: pomsta a zneužitie legislatívneho režimu
V momente, keď minister dočítal odôvodnenie, začali padať ostré reakcie. Poslankyňa Irena Bihariová (PS) spochybnila samotný princíp ochrany zamestnávateľa: pýtala sa, kde v Ústave existuje právo nadriadeného obmedzovať ochranu zamestnanca pred šikanou. Podľa nej koalícia zneužíva zrýchlený proces, ktorý má byť určený len pre mimoriadne situácie.
Zuzana Števulová (PS) upozornila, že vláda týmto krokom odsunula aj zákony, ktoré sa priamo dotýkajú ľudí – od pravidla „trikrát a dosť“ až po legislatívu o liekoch na výnimku. Dodala, že samotné odôvodnenie zrýchleného režimu je nezvyčajne stručné:
„Päť odsekov na zrušenie úradu a jeho nahradenie atrapou…“
Poslanec Ondrej Dostál (SaS) zasa pripomenul, že podmienky pre zrýchlené legislatívne konanie jednoducho neexistujú. Hovoril o „nehoráznosti“, pretože návrh podľa neho nešpecifikuje, aké ľudské práva sú údajne ohrozené.
Ďalšie články
„Potrebujú ju popraviť,“ odkázal Šipoš. A pripomenul paradox
Do debaty vstúpil aj Michal Šipoš (Slovensko), ktorý pripomenul málo spomínaný fakt: úrad, ktorý dnes koalícia ruší, vznikol počas vlády Smeru. Vtedajší premiér bol Peter Pellegrini, šéfom Úradu vlády Matúš Šutaj Eštok – teda tí istí ľudia, ktorí dnes tvrdia, že je nefunkčný.
Vtedajšie výberové konanie vyhrala súčasná predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová, ktorá v posledných mesiacoch udelila ministerstvu vnútra pokuty. Podľa Šipoša je to dôvod, prečo sa ju vláda snaží odstaviť:
„Potrebujú ju teraz popraviť, lebo sa rozhodla robiť svoju prácu a konať podľa zákona.“
Zrušenie úradu a vznik nového „superúradu“ dá vláde možnosť vymeniť jeho vedenie a spätne preskúmať aj prípady ochrany oznamovateľov z NAKA okolo Jána Čurillu. Práve to vzbudilo pozornosť aj v Bruseli – Európska komisia už avizovala, že si vyžiada vysvetlenie.
