Napriek politickému napätiu a častým zvratom na scéne sa zdá, že nálada voličov sa v jednom bode stabilizuje. Najnovší novembrový prieskum ukazuje jasnejšie kontúry toho, komu ľudia dôverujú a komu sa vzďaľujú.
Progresívne Slovensko v ňom potvrdzuje svoju pozíciu lídra, zatiaľ čo doterajší favoriti strácajú dych.
Výsledky pritom viac než len kopírujú aktuálne dianie – naznačujú, ako môže vyzerať politická jeseň o rok informuje dennikn so svojim prieskumom.
PS si drží náskok, Smer zaostáva
Najsilnejšou stranou v prieskume agentúry Ipsos sa stalo Progresívne Slovensko, ktoré by podľa novembrových preferencií získalo 23,6 % hlasov.
Na druhom mieste sa umiestnil Smer-SD so ziskom 17,8 %, čo znamená výraznú, takmer šesťpercentnú stratu na lídra.
Prieskum tak potvrdzuje trend, ktorý sa črtá už niekoľko mesiacov: voličské jadro Smeru zostáva stabilné, no narastajúca podpora PS ďalej otvára nožnice medzi dvoma najsledovanejšími politickými pólmi.

Poradie mení stred aj pravica
Zvyšok rebríčka naznačuje preusporiadanie stredových aj pravicových hlasov. Nad očakávania si polepšila Republika, ktorá by dosiahla 10,7 %.
Za ňou nasleduje hnutie Slovensko s 9,5 %, stále udržiavajúce dvojciferné ambície.
Strana Hlas-SD by v tomto scenári klesla na 7,8 %, čo je ďalší signál, že jej bývalé pozície sa rozplývajú medzi konkurentov.
V parlamente by sa udržali aj SaS (6,7 %) a KDH (5,5 %). Tesne nad hranou zvoliteľnosti by skončili Demokrati, ktorí by získali 5,1 %.
Kto ostáva pred bránami parlamentu
Nie všetkým stranám sa však podarilo prekročiť potrebnú päťpercentnú hranicu.
Mimo parlamentu by zostala Aliancia so 3,7 %, rovnako tak Sme rodina, ktorej preferencie klesli na 2,8 %.
Najnižší zisk zaznamenala súčasná koaličná SNS – iba 2,2 %.
Výsledky naznačujú, že niektoré menšie či kedysi stabilné subjekty už nedokážu osloviť dostatočne široké publikum, prípadne ich oslabujú vnútorné zápasy alebo nevýrazné témy.

Čo nám prieskum hovorí o nálade spoločnosti
Ipsos uskutočnil zber dát medzi 24. a 28. novembrom na vzorke 1 018 respondentov.
Hoci ide o jediný prieskum, jeho rozloženie ukazuje, že voličská mapa Slovenska sa opäť rozpohybovala: jedna časť verejnosti hľadá stabilitu, druhá impulz k zmene a tretia sa postupne vytráca zo straníckej politiky.
Ak by sa voľby konali dnes, zostava parlamentu by bola výrazne iná než tá, ktorá vznikla po tých posledných. A ďalšie mesiace môžu tento trend ešte prehĺbiť.