Ešte pred pár mesiacmi to vyzeralo, že plošné dotácie na energie sa stanú neoddeliteľnou súčasťou slovenských rozpočtov. Vysoké účty totiž štát vykryl takmer všetkým domácnostiam bez rozdielu. Teraz prichádza zlom. Parlament v zrýchlenom konaní schválil nový zákon, ktorý má od januára priniesť „adresnú energopomoc“. Podľa vlády pôjde o systémovejší a spravodlivejší model, no experti varujú, že v realite sa mení iba forma, nie podstata.
Čo sa mení od januára
Nový zákon počíta s tým, že plošné dotácie sa končia a nahradí ich mechanizmus cieleného príspevku. Rámec legislatívy je nastavený, no detaily – ako príjmové hranice či konkrétna výška pomoci – ešte len určí vláda samostatným nariadením. Platnosť zákona je stanovená od 10. októbra, pričom domácnosti s nižšími príjmami by mali pocítiť úľavu už začiatkom budúceho roka.
Pomoc sa má distribuovať dvomi spôsobmi: buď regulovanou cenou energií, alebo prostredníctvom energetických poukážok. Všetko prebehne automaticky – domácnosti budú o nároku informované elektronicky. Ak sa niekto nebude s rozhodnutím stotožňovať, má možnosť podať námietku do 60 dní.
„Adresné“ pre takmer všetkých?
Ministerstvo hospodárstva obhajuje novelu ako spravodlivejšie rozdelenie zdrojov. Kritici však upozorňujú na paradox: pomoc by sa mala dotknúť až 90 % domácností, hoci podľa odborných štúdií energetická chudoba reálne ohrozuje len menej než pätinu populácie.
„Ak má systém fungovať ako adresný, nemal by zahŕňať takmer všetkých. V opačnom prípade ide len o novú formu plošnej dotácie,“ varujú analytici. Z pohľadu verejných financií tak môže ísť o rovnako drahé riešenie ako doteraz – len inak zabalené.
Náklady a otvorené otázniky
Rozpočet nového zákona nie je zanedbateľný. Na rok 2026 sa odhaduje suma 435 miliónov eur. Časť výdavkov má pokryť čerpanie eurofondov, čo je krok, ktorý odborníci ostro spochybňujú – európske zdroje sú prioritne určené na investície, nie na prevádzkové dotácie.
Problémom je aj neistota. Ľudia zatiaľ nevedia, kde vláda nastaví príjmovú hranicu, ani aká bude presná výška pomoci. Rodiny tak čelia ťažkostiam pri plánovaní svojich rozpočtov, pretože ich situácia sa môže v priebehu niekoľkých mesiacov dramaticky zmeniť.
Krátkodobé riešenie namiesto systémovej zmeny?
Kritika smeruje aj k samotnej filozofii opatrenia. Odborníci pripomínajú, že Slovensko sa opäť spolieha na krátkodobé dotácie namiesto dlhodobej stratégie. Namiesto podpory projektov, ktoré by znížili energetickú náročnosť domácností – napríklad investícií do zatepľovania či modernejších technológií – štát volí jednoduchšie riešenie, ktoré problém len odkladá.
Aj keď vláda hovorí o adresnosti a efektivite, otázniky zostávajú. Na jednej strane má mechanizmus zabrániť plytvaniu, na druhej však môže znamenať, že sa na Slovensku zabetónuje ďalší drahý a dočasný nástroj, ktorý nerieši podstatu problému.
Ďalšie články
Záver: viac otázok než odpovedí
Zákon o adresnej energopomoci prichádza ako nádej na spravodlivejšie prerozdelenie štátnej podpory. No rovnako tak vyvoláva množstvo pochybností – od rozsahu pomoci, cez jej financovanie, až po dlhodobý efekt.
Jedno je isté: slovenské domácnosti budú musieť ešte čakať na konkrétne odpovede, ktoré im ukážu, či nový systém prinesie úľavu, alebo len ďalšiu formu štátnej záplaty na starý problém.
