Dnes, 26. januára 2026, vstúpil do platnosti zákaz dovozu ruského plynu do Európskej únie. Pre väčšinu krajín je to strategický krok k energetickej nezávislosti.
Pre Slovensko a ďalšie vnútrozemské štáty to znamená náročnú skúšku reality — bez vlastných prístavov a LNG terminálov sa totiž ocitajú v úzkych.
Bez terminálov, bez priamej voľby
Európske rozhodnutie dnes nadobudlo účinnosť a hneď od rána sa v prepravných sieťach začali uplatňovať nové pravidlá. Krajiny pri mori môžu viac míňať na skvapalnený plyn z alternatívnych trhov. Slovensko však nemá vlastné LNG terminály a musí sa spoliehať na prepojenia cez susedné štáty.
Aj po rokoch investícií do prepojovacích vedení ostávajú kritické úzke miesta mimo územia SR. Práve tie rozhodujú o tom, koľko neruského plynu sa reálne dostane do krajiny — a za akú cenu.
Pre štáty s prístavmi je to otázka obchodných vzťahov. Pre krajiny ako Slovensko ide o otázku energetickej suverenity.
Zmluvy, ktoré nezmiznú zo dňa na deň
Zákaz platí od dneška, no dlhodobé kontrakty s ruskými dodávateľmi nezaniknú automaticky. Bratislava otvorene hovorí o riziku arbitrážnych sporov a finančných nárokov, ktoré môžu vážiť na štátnom rozpočte.
Podľa slov slovenského štátneho tajomníka pre európske záležitosti je právny rámec nariadenia nastavený bez dostatočných poistiek pre najviac zasiahnuté krajiny. Preto chce Slovensko nový zákaz napadnúť pred Súdny dvor Európskej únie.
Núdzová brzda a tvrdé termíny
Európska únia nerozhodla okamžite o úplnom embargu. Skvapalnený plyn je od dnešného dňa zakázaný, potrubný plyn čoskoro — a do 30. septembra 2027 úplne. Ak však hrozí vážne ohrozenie dodávok v zime, Brusel môže zákaz pozastaviť na krátky čas — maximálne na štyri týždne.
Firmy teraz musia nahlásiť všetky zostávajúce zmluvy s ruskými dodávateľmi a štáty majú do 1. marca 2026 pripraviť vlastné plány diverzifikácie. Za porušenie princípov EÚ hrozia pokuty od 2,5 milióna eur pre jednotlivcov a najmenej 40 miliónov eur pre spoločnosti.
Ďalšie články
Energetická únia má spoločný cieľ, rozdielne štarty
Hoci sa Európa dnes snaží o silnejší a odolnejší energetický trh, realita sa líši podľa geografickej polohy. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár upozornil, že bez reflexie na rozdielne vstupné podmienky nebude prechod spravodlivý. Hovorí o rizikách pre konkurencieschopnosť, ale aj sociálne dopady.
Spor o plyn tak nie je len o geopolitike. Je aj o tom, či dokáže EÚ nastaviť pravidlá, ktoré zohľadnia rozdiely medzi členskými štátmi — medzi tými, ktoré majú priamy prístup k LNG terminálom, a tými, ktoré sú odkázané na siete svojich susedov.
