Ďalšia rýchla legislatíva prešla parlamentom. Poslanci v utorok schválili vznik novej inštitúcie, ktorá má pod jednou strechou sústrediť starostlivosť o obete trestných činov aj ľudí upozorňujúcich na protispoločenské správanie. Rozhodnutie prišlo v sále, kde stihla prerásť napätá atmosféra a hlasovanie opäť odhalilo trhliny v koaličnej disciplíne.
Vznikajúci úrad má nahradiť dlhoročný Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorý sa k 1. januáru 2026 pretransformuje na nový model.
Jedna inštitúcia miesto viacerých
Nový úrad dostane pomerne široké kompetencie. Okrem ochrany oznamovateľov prevezme od rezortu spravodlivosti aj agenda odškodňovania obetí trestných činov, ktorá bola doteraz roztrieštená medzi viacero štátnych orgánov. Ministerstvo vnútra tvrdí, že spojením sa procesy zrýchlia a posilní sa garancia práv ľudí, ktorí sa ocitnú v ohrození.
Resort vysvetlil, že ide o prvú právnu úpravu, ktorá pod jednu strechu vkladá dve doteraz oddelené oblasti. „Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy, ktorý má chrániť práva obetí trestných činov a oznamovateľov pri hlásení protispoločenskej činnosti,“ uviedlo ministerstvo vnútra. Cieľom je podľa neho aj rýchlejšia koordinácia pri poskytovaní ochrany.
Prísnejšie preverovanie ochrany
Jednou z najväčších zmien je zavedenie povinnosti priebežne overovať, či oznamovateľ splnil podmienky na poskytnutie ochrany. Prokurátor alebo správny orgán budú musieť počas celého konania skúmať, či bolo oznámenie kvalifikované a urobené v dobrej viere.
Nový mechanizmus zároveň umožní reagovať na podnet zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Ten však musí obsahovať relevantné informácie priamo súvisiace s dôvodmi, pre ktoré bola ochrana udelená.
Ak z preverovania vyplynie, že oznamovateľ nekonal v dobrej viere alebo nespĺňa podmienky zákona, ochrana sa zruší. Tieto pravidlá začnú platiť od 1. januára 2026, teda od momentu, keď nový úrad oficiálne vznikne.
Koaličné napätie sa prejavilo znova
Hlasovanie o zmene úradu ukázalo ďalší problém v koalícii. Pod návrhom sa podpísalo 78 poslancov, medzi nimi však opäť chýbal koaličný poslanec Ján Ferenčák, ktorý už niekoľko týždňov deklaruje, že nebude podporovať vládne zákony.
Opozícia to využila a v sále začala hlučne protestovať. Lavice sa rozozvučali pískaním a búchaním, čo prinútilo predsedajúceho Richarda Rašiho dočasne prerušiť schôdzu.
Ďalšie články
Napätie pokračovalo aj pri treťom čítaní. Do rozpravy bolo prihlásených 55 poslancov, no stihli vystúpiť iba dvaja. Raši následne navrhol rozpravu ukončiť – a poslanci mu to odhlasovali. Diskusia sa tak uzavrela skôr, než by sa stihli dostať k slovu ďalší rečníci.
Zmena, ktorá môže ešte rezonovať
Hoci bol návrh schválený v skrátenom konaní, zásah do systému ochrany obetí a oznamovateľov je výrazný. Štát sľubuje rýchlejšiu pomoc aj prehľadnejší systém. Opozícia zas upozorňuje na to, že premena úradu prebehla bez dostatočnej odbornej diskusie.
Kľúčová otázka tak zostáva otvorená: pomôže nový model ľuďom, ktorých má chrániť, alebo prinesie viac neistoty?
