Ak by sa Slovensko vybralo k urnám v polovici zimy, výsledok by pôsobil jednoznačne len na prvý pohľad.
Opozičné Progresívne Slovensko by síce skončilo na čele s 22,2 percenta, no skutočný obraz krajiny by bol oveľa zložitejší: rozdrobený parlament, oslabené tradičné strany a koalície, ktoré by sa skladali ťažšie než kedykoľvek predtým.
Víťaz bez väčšiny, porazení s váhou
Najväčší paradox januárového scenára spočíva v tom, že víťaz by nemal v rukách riešenie. Aj keby PS obsadilo prvé miesto, samo by nedokázalo poskladať vládu. Druhý Smer-SD so ziskom 17,5 percenta by síce zaostal, no v kombinácii s ďalšími hráčmi by zostal kľúčovým aktérom.
Do hry by výrazne vstúpila aj Republika s 11,6 percenta. Strana, ktorá ešte nedávno bojovala o pozornosť, by sa v takomto parlamente stala jedným z jazýčkov na váhach. Za ňou by nasledovali Hlas-SD (9,9 %), KDH (8,8 %) a SaS (6,2 %).
Inými slovami: krajina by mala víťaza, ale nie jasnú cestu k vládnutiu.
Sedem strán nad čiarou. A potom dlhá prázdna medzera
Hranicu zvoliteľnosti by ešte tesne prekročilo hnutie Slovensko s 5,2 percenta. Hneď za ním by však ostali Demokrati (4,1 %) – a s nimi tisíce hlasov bez zastúpenia.
Mimo parlamentu by sa ocitla aj Maďarská aliancia (3,5 %), koaličná SNS (2,7 %) či Sme rodina (2,1 %). Práve tu sa láme ďalší problém: čím viac strán pod čiarou, tým viac „stratených“ hlasov a tým deformovanejší výsledok v prospech silnejších.
foto: facebook
Pre voliča to znamená jednoduchú vec – jeho rozhodnutie môže skončiť v politickom vákuu.
Keď sa do politiky vloží štát, vyjde iný obraz krajiny
Pozornosť si zaslúži aj to, kto prieskum robil. Januárové čísla pochádzajú z Centra sociálnych výskumov Infostatu – teda z inštitúcie napojenej na Štatistický úrad SR.
Ďalšie články
A práve tu vzniká zaujímavý kontrast. Kým súkromné agentúry v posledných mesiacoch opakovane merali tesnejšie súboje medzi PS a Smerom či vyššie preferencie pre niektoré koaličné strany, „štátny“ prieskum priniesol citeľne odlišné poradie aj rozostupy.
Koalícia na hrane, opozícia bez istoty
Súčasná vládna zostava by podľa týchto čísel stratila pôdu pod nohami. Smer-SD, Hlas-SD a SNS by spolu nedali pohodlnú väčšinu, pričom SNS by sa do parlamentu ani nedostala. Na druhej strane, ani opozičný blok by nemal automaticky vyhraté.
Ak by sa mali skladať nové väčšiny, počítať by sa muselo s ideologicky vzdialenými partnermi. Výsledkom by boli rokovania na dlhé týždne – a kompromisy, ktoré by verejnosť prijímala len ťažko.
Čísla z januára, signál pre jar
Prieskum realizovalo Centrum sociálnych výskumov Infostatu na vzorke 1 085 respondentov v období od 12. do 16. januára 2026. Nejde o predpoveď výsledku volieb, skôr o momentku nálad v spoločnosti.
V januárovom scenári by totiž nešlo o to, kto vyhrá. Rozhodujúce by bolo, kto dokáže z rozbitých kúskov poskladať funkčný celok.
